Deviaty september 2016 bol piatok. Večer po ôsmej publikovala vtedajšia poslankyňa za SaS Natália Blahová blog na Denníku N s názvom Requiem pre znásilnené dievčatá a vyvolala explóziu.
Ak sme si v ten večer mysleli, že v pondelok skočíme do Galanty a pokúsime sa hovoriť s predstaviteľmi resocializačného zariadenia, bolo už v sobotu jasné, že je to nezmysel. Snehová guľa sa valila dolu svahom a najrozmanitejšie procesy sa dali do pohybu.
Kauza Čistý deň patrí medzi najväčšie a najodpornejšie kauzy poslednej vlády Smeru. Nikto ju nikdy ako celok poriadne nevyšetril, niekoľko trestných konaní stále prebieha a jediný, kto sa momentálne bráni na súdoch, je exposlankyňa Blahová.
Natália ako posledná kvapka
V momente, keď som sa opýtala Blahovej, prečo v piatok večer vystrelila z dela, boli podozrenia o Čistom dni známe v najmenej dvoch redakciách (televíznych) a na jednom Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Šlo najmä o Natáliu, klientku zariadenia.
To je skutočné meno dievčaťa, ktoré predstavovalo poslednú kvapku pred zverejnením kauzy, hoci Blahová si jeho meno aj názov zariadenia vtedy ešte nechala pre seba.
Na poslankyňu sa obrátila matka dievčaťa, ktorá predtým skúšala, či jej nepomôžu všetky mysliteľné štátne orgány, a už vyčerpala svoje zákonné možnosti.
Natáliin príbeh bol dlhý a komplikovaný. Matka sa obrátila na sociálnoprávnu ochranu, triviálne zvanú sociálka, po zistení, že dcéra experimentuje s drogami. Presvedčili ju, že dieťaťu treba resocializačné zariadenie Čistý deň, a to nie dobrovoľne, ale rozhodnutím súdu.
Počas pobytu zistila u dcéry viacero diagnóz vyvolávajúcich podozrenie, že došlo minimálne k pohlavnému zneužitiu, Natália to potvrdila. S riaditeľom Tománkom, ktorý vraj prosil, aby nepodávala trestné oznámenie, vybartrovala dohodu: Natáliu si za to môže nechať doma. Trvalo to rok.
Dieťa štátu nechýbalo, hoci Čistý deň naň radostne bral platbu vyše tisíc eur mesačne, ktorú dáva ústredie na každé dieťa v ústavnej starostlivosti. Potom po domácom konflikte dieťa ušlo, polícia ho našla, kontaktovala sociálku a šup naspäť do Čistého dňa, ktorého dvere sa už pred matkou nikdy neotvorili.
Pri večne zavretej bráne sa zoznámila aj s inými matkami s podobnými príbehmi a jeden z nich Blahová tiež podala v blogu. Kľúčové slová sú psychológ, chata, alkohol a v ňom opiáty. A hrubé násilie.
Tieto dva prípady spomínané v blogu sa skončili právoplatnými trestnými rozsudkami.
Dokonalé zlyhanie inštitúcií
O mesiac neskôr sedím s Natáliinou matkou v ich rodinnom podniku, malej menučkárni, a prezerám si trestné oznámenia, návrhy na neodkladné opatrenia a podnety podávané na lampárne od výmyslu sveta.
Nepočúval ju nikto.