Autorka je režisérka
Boli sme mladý štát, na letisku v Nitre sa tiesnil oceán ľudí. S kamarátkou sme sa deň vopred vybrali po zotmení krížom cez pole na letisko. Mysleli sme si, že prekabátime vojakov, ktorí budú strážiť od hlavnej cesty, vyspíme sa pod pódiom a na druhý deň s kofolou a horalkou počkáme na milého pápeža v prvom rade.
Armáda však rátala aj s tým, že sa sedemnásťročné devy rozhodnú prekabátiť systém, a objavil nás reflektor, ktorého svetlo v okamihu nastolilo deň. Vojaci so zbraňami nás vyhrešili a poslali domov s odporúčaním, aby sme sa nechali zastreliť inde.
Stopli sme hrdzavý wartburg a na druhý deň sa vrátili, aby sme utopené v dave videli pápeža ako biely špendlík v slnkom zaliatom tridsaťstupňovom pekle.
Odvtedy sa stalo mnoho vecí. Mečiar už nie je premiér, stali sme sa členmi EÚ, očkujeme sa proti covidu, máme prezidentku.
Stali sa aj iné veci. Zavraždili novinára, neočkujeme sa proti covidu, v parlamente sedia fašisti, mafiáni a šialenci.
A stále sa neuskutočnila odluka cirkvi od štátu. Neodhodlali sa na ňu ani solidárni liberáli, ako to pred nimi nedokázali birmovaní komunisti. Pritom by stačilo opakovať po susedoch.
