Autor je politológ, odborný asistent v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK
Chcel by som žiť v krajine, kde ma ako bezverca návšteva náboženskej osobnosti nemusí zaujímať. Keď však príde hlava autokratickej organizácie, ktorej kultúrna nadvláda a pretrvávajúce mocenské postavenie v spoločnosti bráni naplneniu slobody, dôstojnosti a ľudských práv pre všetkých v štáte, potom nemáme ten luxus si takú návštevu nevšimnúť.
O to viac, keď si aj časť sekulárnej spoločnosti navráva, že ide v podstate o ich liberálneho spojenca.
Nie, František nie je liberál
Cirkevný analytik Imrich Gazda to v nedávnom rozhovore pre Denník N pomenoval celkom presne – pápež František nie je žiadny liberál.
Isteže, máme tu množstvo extrémistov, ktorým pápežova jezuitská človečina nevonia, to však neznamená, že by sme si aj my na nesavonarolovskej strane spektra mali zbytočne maľovať anjelov na stenu.
Neblahou správou je, že pápež je stále tak trochu katolík. Čo by, samozrejme, neprekážalo, keby sa v posledných tridsiatich rokoch katolicizmus opäť nevydal cestou popierania ľudských práv, ako aj vedeckého poznania o povahe rodu alebo pohlavnej identity.
Len na pripomenutie: v roku 2015 sa pápež František vyjadril, že „rodová teória“ je rovnako ako „nukleárne zbrane“ a „genetické manipulácie“ vynálezom, ktorý „zlyháva v rozpoznaní poriadku stvorenia“.
Za hrozbu tu považuje sociálno-vedné poznanie, že pohlavie ako biologická kategória a rod ako kultúrne vzorce správania sa mužov a žien nie sú totožná vec. Mamka má kariéru, ocko varí večeru, poriadok stvorenia rozvrátený.
Pápežov kultúrny kolonializmus
Kým v roku 2016 počas cesty na Kaukaz jedným kútikom úst priznáva, že homosexuáli sú tiež ľudia, druhým odsúdi „rodovú teóriu“ ako nebezpečnú indoktrináciu „proti prirodzenému poriadku“.
