Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Ten, kto si na Deň ústavy vyšiel na prechádzku pred Prezidentský palác a započúval sa na chvíľu do prejavov niektorých rečníkov, možno započul aj sťažnosti na rastúce ceny energií pre domácnosti.
Parlamentná opozícia sa snažila túto tému neúspešne kapitalizovať aj snahou o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, lenže nevydalo – schôdza sa nakoniec nekonala, lebo poslanci neschválili jej program.
Rast cien energií však nie je len slovenským, ale európskym problémom.
Ako Európa reagovala na zdražovanie energií
V Nemecku sa stal jednou z tém predvolebného boja. V druhej televíznej debate top kandidátov s kancelárskymi ambíciami sa lídri CDU, SPD a líderka strany Zelených venovali aj ochrane klímy. Hovorili o potrebe modernizácie prenosovej sústavy a priemyslu, ďalších investíciách do infraštruktúry, železníc a obnoviteľných zdrojov.
Niet divu: podľa väčšiny prieskumov je ochrana klímy hlavnou témou volieb pre väčšinu nemeckých voličov. To, že budúca vláda by mala pre ochranu prírody urobiť viac, si myslí nielen 98 percent sympatizantov strany Zelených, ale aj 78 percent voličov a voličiek CDU.
V Španielsku v dôsledku skokového 35-percentného nárastu cien energií pre domácnosti už ľudia vyšli do ulíc. V odpovedi na nespokojnosť občanov preto vláda socialistického premiéra Sáncheza oznámila zníženie daní z maloobchodných cien energií a sériu ďalších opatrení v celkovom objeme tri miliardy eur.
Cieľom je, aby občania v tomto roku zaplatili za elektrinu len toľko ako v roku 2018. Energetické spoločnosti však varujú, že za takýchto podmienok nedokážu vyrábať.
Vlastné opatrenia na kompenzáciu zvyšujúcich sa cien elektriny už avizovali aj Grécko a Francúzsko. Taliansko zase podľa agentúry Reuters zvažuje zmenu kalkulácie cien elektrickej energie. Jeho minister pre životné prostredie Roberto Cingolani pre médiá totiž uviedol, že v nasledujúcom kvartáli očakáva zvýšenie maloobchodných cien elektriny až o 40 percent.
