Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je umelec a publicista
Ak si človek vypočuje slová pápeža Františka, počuje slová humanizmu. Je to priam zázrak vidieť, ako tomuto humanistickému posolstvu načúva krajina, ktorú charakterizuje aj vysoká miera netolerancie k menšinám, podozrievavosť k cudzincom či neochota podať pomocnú ruku utečencom.
Pokorne počúvali aj predstavitelia spoločenských elít, dokonca aj tých politických, ktoré nenávisť neváhajú používať ako nástroj.
František v jednom zo svojich príhovorov opísal lámanie chleba v evanjeliu ako posolstvo pre spoločný život, ktorý nie je možný bez starostlivosti o druhých či bez odvahy postaviť sa za spravodlivosť. Lámanie chleba však znamená aj okamih, keď sa slová menia na čin.
„Skutočné bohatstvo nespočíva vo zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás,“ hovorí pápež František, ale mieru, v akej si dokážeme odoprieť z vlastného bohatstva a podeliť sa s druhými, už necháva na nás.
Aké dane sme ochotní platiť, koľko zo svojho príjmu sme ochotní darovať ľuďom v núdzi, akého luxusu sa dokážeme vzdať? A vôbec, je napríklad dovolenka pri mori luxusom alebo výsostným právom Stredoeurópana?
