Autorka je režisérka
Keď mal Andre sedem rokov, jeho otec stretol inú ženu a doma oznámil, že odchádza za volaním svojho srdca. V deň, keď sa v rámci strašnej scény za asistencie svojich bratov, sťahovákov a policajta otec definitívne odsťahoval, ponúkla Andremu jeho kamarátka zo susedstva Celestial ako náhradu svojho otca.
Jej otec bol učiteľom chémie a v pivnici mal domáce laboratórium. Celestial tam zatiahla nešťastného chlapca a predniesla otcovi: „Andreho otec utiekol, takže som mu povedala, že môžeš byť niekedy aj jeho otec.“
Celestialin otec zapálil Bunsenov kahan, stiahol si ochranné okuliare a povedal: „Tomuto návrhu som prístupný.“ A dal tým Andremu najväčší dar, aký mohol.
Obe deti aj ich otcovia sú literárne postavy z knihy Jedno manželstvo od Tayari Jonesovej. Pri jej čítaní som si dnes spomenula na iný príbeh, skutočný, zo sedemdesiatych rokov.
Sen o láskavom otcovi
Sedeli sme raz podvečer v hŕstke na lavičke pred vysokým panelákom, mali sme možno sedem-osem rokov a pozerali sa, ako sa na jednom z balkónov odohráva škaredá scéna, v ktorej účinkoval opitý otec, zúfalá mama a vystrašené deti. A celé naše detské obecenstvo si začalo robiť panelákový rebríček otcov. Ktorého by sme tak chceli.
Nebol to veselý konkurz. Lebo tí otcovia, ktorí nepili a nikoho nebili, často kričali, a tí, ktorí nekričali, neboli takmer nikdy doma. A z tých, ktorí neboli takmer nikdy doma, tam mnohí neboli preto, lebo boli u frajerky, na úteku alebo aj v base.
Nakoniec sme sa zhodli, že keby sme si mohli vybrať otca, mal by to byť Belmondo. Poznali sme ho z filmov. Viem, že na názor by sme sa mali spýtať jeho detí, má tuším štyri, ale aj tak. Ten hlad po schopných a láskavých mužoch tam bol už vtedy.
Keď teraz pred pár dňami Belmondo zomrel, tak ako mnoho iných charizmatických mužov a otcov tento rok, bude zas o niečo ťažšie nájsť ten pevný bod mužnosti, od ktorého sa bude dať odvodiť všetko ostatné. Zdá sa, akoby bolo stále menej mužov, u ktorých by sme si priali, aby sa im naši synovia chceli podobať.