SME
Sobota, 16. október, 2021 | Meniny má VladimíraKrížovkyKrížovky
PÍŠE JAKUB DOVČÍK - FÓRUM

Iba šetrenie štátnu kasu nezachráni

Ako urobiť verejné financie znovu dlhodobo udržateľnými.

Predseda vlády SR Eduard Heger (uprostred) počas príchodu autobusom na rokovanie 31. schôdze vlády SR pri príležitosti Európskeho týždňa mobility. (Zdroj: SITA)

Autor je analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) Úradu vlády SR, text predstavuje súkromný názor autora

Pred časom vystrašila veľkú časť verejnosti, teda tú sledujúcu verejné politiky, správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o udržateľnosti verejných financií. Dala by sa sumarizovať do jednoduchej vety: ak nič neurobíme, smerujeme o pár dekád do krachu.

Ukazovatele RRZ hovoria o raste dlhu nad sto percent HDP v roku 2040 a následne v roku 2048 na úroveň stopäťdesiat percent. Pre návrat do zákonných limitov je potrebné osekať verejné výdavky približne o 6,1 percenta HDP, čo by predstavovalo obrovské škrty v poskytovaní verejných služieb či fungovaní štátu.

Tieto čísla a vývoj sú naozaj strašidelné, a to aj preto, že ani počas predkrízového obdobia rýchleho rastu sme nedokázali konsolidovať verejné financie či dosiahnuť reálne vyrovnaný rozpočet.

Súvisiaci článok Ekonóm Šebo: Sme na gréckej ceste a ideme pridať 800-miliónovú bombu Čítajte 

Hrozby dlhových problémov pre zvrchované štáty však bývajú často preceňované a nepochopené – len si spomeňte, koľkokrát vám niekto na facebooku písal o tom, ako Spojené štáty už čoskoro skrachujú, lebo ich dlh je jednoducho príliš obrovský.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Často sú v komunikácii využívané analógie s dlhmi domácností, ktorým intuitívne rozumieme z vlastnej skúsenosti, no ktoré u národných dlhov prosto neplatia.

Na druhej strane, rastúce úrovne dlhu znamenajú pre menšie ekonomiky znižovanie ratingov, vyššie úroky a v extrémnych prípadoch dlhové špirály, z ktorých je cesta lemovaná stratou ekonomickej zvrchovanosti. Aj keď sa môže zdať, že pri Grécku to bolo dramatické, skúsenosti latinskoamerických krajín so súkromnými veriteľmi a Medzinárodným menovým fondom boli o stupeň vyššie.

Slovenská situácia však nie je stratená. Nárast v posledných dvoch rokoch o takmer štvrtinu úrovne z roku 2019 nás stále dostáva na približne 60,6 percenta HDP, čo je síce relatívne veľa pre ekonomiku nášho typu, no stále menej, než je priemer eurozóny.

Skutočné nebezpečenstvo rastúceho dlhu dnes však spočíva v zvyšovaní politickej pravdepodobnosti nadmerných úsporných opatrení, ktoré by limitovali schopnosť štátu a ekonomiky z tejto krízy vyrásť.

Škrtaním sa vytvára dlh inde

Počas ostatnej dlhovej krízy štátov Eurozóny po roku 2008 sa mnohé krajiny západnej Európy po prvotných fiškálnych stimuloch rozhodli ísť cestou škrtania výdavkov, ktorá, paradoxne, zvyšovala pomer dlhu voči HDP tým, že limitovala ekonomický rast.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


23 h
Ben Cunningham.

Mohutné zárobky popri verejnej funkcii zase nabíjajú populistom.


15. okt

Akokoľvek je lákavé deliť svet na "my a oni", je to cesta do pekla.


15. okt
Jindřich Šídlo, komentátor SeznamZpravy.cz.

Babiš to ešte nepriznal, ale stať sa prezidentom by iste vyliečilo volebnú porážku.


15. okt
Skryť Zatvoriť reklamu