Autor je člen výkonného výboru Európskej únie seniorov a Rady vlády SR pre práva seniorov
Nemecko čakajú koncom týždňa parlamentné voľby, ktorým sa pripisuje mimoriadny význam. Samozrejme, boli by v centre pozornosti za každých okolností, veď ide o najsilnejšiu ekonomiku Európy a motor Únie. Teraz sa však takmer presne po šestnástich rokoch končí éra Angely Merkelovej, ktorá už nekandiduje.
Nejdem však písať zahraničnopolitický komentár, hoci som sa tomuto žánru zhruba tri desaťročia venoval. Vlastne by sme o Nemecku či ďalších krajinách Európskej únie nemali hovoriť celkom ako o cudzine, veď patríme do spoločného hospodárskeho aj politického zoskupenia a dianie v ňom aj jeho členských štátoch sa nás bytostne dotýka.
Do Bruselu i do Berlína by sme sa teda nemali pozerať ako spoza plota.
Bez ohľadu na to, ako sa hlasovanie skončí, je pohľad na nemeckú politickú scénu v mnohom poučný. Nemecko patrí k nemnohým príkladom, kde v čase rozkývania klasických straníckych štruktúr zostáva situácia pozoruhodne stabilná s jasnými dlhodobými kontúrami.