SME
Piatok, 22. október, 2021 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
PÍŠE JAKUB FILO

Stojíme na prahu zmeny. Už nesmieme byť ľahostajní

Úvodná kapitola knihy Naša (klimatická) zmena.

Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Stojíme na prahu zmeny.

Zmeny, ktorá sa nám úplne vymkne spod kontroly, alebo zmeny, ktorú aj napriek obrovským ekonomickým nákladom budeme vedieť usmerniť v náš prospech. Zmeny, ktorá nás môže doviesť do obrovskej humanitárnej, spoločenskej a ekonomickej katastrofy, alebo zmeny, ktorá môže vyústiť v spravodlivejší, sociálnejší a ekologickejší svet. Zmeny, ktorá nebude len klimatická, ale aj spoločenská, politická a osobná. Ešte dnes máme šancu ju ovplyvniť, ale nesmieme strácať čas.

Túto nástojčivosť som si uvedomil v auguste 2019, keď som na bicykli spoznával údolia indickej časti Himalájí. Naším cieľom bolo prísť až do Kašmíru, kam sme sa napokon nedostali, pretože v regióne opäť rástlo napätie medzi Indiou a Pakistanom. Dôvodom boli dlhotrvajúce hraničné spory v tejto horskej oblasti, ktorá je kľúčová pre zásobovanie vodou niekoľkých stoviek miliónov obyvateľov v oboch krajinách. Vojenské kolóny, ktoré sme stretávali, zahŕňali neraz dvesto až tristo vozidiel.

Po tejto skúsenosti doplnenej všadeprítomnou pre našinca ťažko predstaviteľnou chudobou a informáciách z novinárskej práce som sa vnútorne prvý raz skutočne presvedčil, že keď sa nám klimatická zmena definitívne vymkne z rúk, už nebudeme mať veľa možností.

Za posledné dva roky sa klimatická kríza pre mňa stala kľúčovou témou. Schválne používam slovo kríza, pretože už dávno som sa stotožnil s názorom kolegov z britského denníka The Guardian, že iba slovo zmena nestačí. Navyše zmena sa deje, to je fakt, ale táto zmena podnieti krízu. Krízu nielen environmentálnu, ale najmä vážnu ekonomickú, politickú a spoločenskú. A to je skutočne to, čoho by sme sa mali obávať. Planéta vytrvá, príroda sa zmení, ale naša spoločnosť, ako ju poznáme, túto krízu neprežije.

Už aj predtým som pravidelne písal texty alebo komentáre o klimatickej zmene. Séria o Vojnách o vodu sa stala jedným z mojich prvých väčších textov po príchode do denníka SME pred vyše šiestimi rokmi. Pod vplyvom pribúdajúcich štúdií, informácií o neustálom raste emisií v kontraste s nedostatočnými krokmi politikov však vo mne postupne rástol pocit, ktorý možno mnohí poznáte. Že čokoľvek robím, nie je to dostatočné. Že v snahe odvrátiť krízu je nevyhnutné robiť oveľa viac.

Vyrovnanie sa s úzkosťou

Po návrate z Himalájí som svoju klimatickú úzkosť a frustráciu zhmotnil v prvej časti postapokalyptickej série Posledné storočie. Rozpráva o svete v roku 2076 zmietanom klimatickou krízou a zároveň o udalostiach, ktoré k nej viedli. Rozpráva o svete, v ktorom sme zlyhali. Jedna z kapitol hovorí aj o fiktívnej jadrovej vojne medzi Indiou a Pakistanom o vodu. Fikciou už nie je štúdia, z ktorej som vychádzal. Vedci v nej skutočne vyrátali, čo by takáto vojna spôsobila.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Keď sme Posledné storočie v júni 2020 krstili, spomenul som si na slová amerického novinára Davida Wallacea Wellsa, ktorý napísal klimatický bestseller Neobývateľná zem. V Spojených štátoch aj inde ňou vzbudil veľký záujem o problémy zmeny klímy a jej možné následky. Na úvod sám priznal, že napriek tomu, že mu klimatická kríza nie je ľahostajná, nepovažuje sa za environmentalistu ani za enviroaktivistu. Zrejme tak vystihol postoj viacerých z nás, jeho myšlienka ma inšpirovala.

Ani ja sa nepovažujem za environmentalistu ani za enviroaktivistu. Separujem odpad, ale nechodím pravidelne a výlučne do bezobalových obchodov, a aj keď jazdím väčšinu roka do práce na bicykli, pred domom mám zaparkované auto, ktoré ešte stále relatívne bežne používam. Keby vlani nebola pandémia, zrejme by sme s priateľkou boli letecky na dovolenke v Nórsku za polárnym kruhom, jednoducho preto, že patríme medzi tých, ktorí môžu.

Nemôžeme ďalej stáť bokom. Musíme niečo robiť. Už nemôžeme byť ľahostajní.

Sme uprostred

Nachádzame sa totiž uprostred najzávažnejšej krízy, akú ľudstvo zažilo.

Sme uprostred šiesteho masového vymierania druhov. Rýchlosť miznutia druhov veľkých stavovcov počas minulého storočia stonásobne vzrástla. Od roku 1900 podľa správy vyhynulo viac ako 400 druhov stavovcov. Za normálnych okolností by toľko druhov malo vymrieť za 10-tisíc rokov.

Populácie 1,7 percenta suchozemských stavovcov, celkovo 515 druhov, majú menej ako 250 členov. Ďalších 388 druhov má menej ako 5000 jedincov, ale väčšina žije v rovnakých oblastiach ako najohrozenejšie druhy a ich populácie budú ďalej klesať. Každý rok vo svete zmizne 2,5 percenta z celkového množstva hmyzu. Ohrozené sú včely.

Sme uprostred radikálneho rozpadu biotopov veľkých dažďových pralesov. Pralesy strácajú schopnosť zachytávať oxid uhličitý, čo zásadným spôsobom mení výpočty budúceho vývoja klimatickej zmeny. Môže sa stať, že po roku 2060 dažďové pralesy namiesto zachytávania budú oxid uhličitý vylučovať.

Navyše pokračuje zásadné odlesňovanie, čím sa uhlík uložený v živej hmote dostáva do ovzdušia. Len austrálske požiare v roku 2019 vyprodukovali polovicu objemu oxidu uhličitého z ročnej produkcie krajiny. A posledné dva roky Sibír aj Kalifornia horeli opäť.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Sme uprostred katastrofického sucha, hoci sa vám to pri pohľade z okna dnes nemusí tak zdať. Už pred desiatimi rokmi nemalo osem z 37 najväčších svetových zásobární podzemnej vody takmer žiadny prirodzený prírastok objemu a v ďalších piatich sa voda dopĺňala len pomaly.

Dnes to vidíme aj na Slovensku. Vysychajúce studne, prázdne korytá riek a poľnohospodári sa tešia z každého jedného dažďa. Aj na Slovensku každú jar zažívame sucho, hoci sa situácia ešte vždy dokáže zlepšiť. Na mnohých miestach sú zase prívalové dažde, ktoré strhajú domy a cesty.

Sme uprostred procesu rozpadu arktického a grónskeho ľadovca, ktorý mizne bezprecedentným tempom a dosahuje najnižšiu rozlohu od začiatku pozorovaní. Roztápanie ľadovcov dvíha hladiny morí. Do konca storočia to môže byť až dva metre, čo ohrozí množstvo pobrežných oblastí. Grónsky ľadovec podľa vedcov už dosiahol svoj bod zlomu.

Spoznávame, čo znamená klimatická spätná väzba, keď sa z dôvodu globálneho otepľovania topí sibírsky permafrost. A ten uvoľňuje do ovzdušia ešte viac skleníkových plynov. No nielen to. Na roztopenom permafroste sa rozpadá infraštruktúra a vybuchujú obrovské metánové bubliny.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ľudský druh je na tejto planéte iba 200-tisíc rokov. Keby sme celý geologický čas premietli na jednu hodinu, tak človek sa objavil v poslednej stotine. A za ten krátky čas sme dokázali Zem tak zmeniť, že našu epochu pomenovali antropocén.

Posledná generácia

A zrejme podobný nástojčivý pocit, že treba niečo urobiť, má väčšina z vás. A je to prirodzené.

Sme posledná generácia, ktorá môže klimatickej kríze predísť. A ak niečo nespravíme, tak dnešné deti a naše deti už budú žiť v radikálne zmenenom svete, kde budú migrovať milióny ľudí, lebo v ich krajinách sa nebude dať žiť, kde budú úrodu decimovať výkyvy počasia, hurikány a choroby, kde stámilióny na pobrežiach budú ohrozovať záplavy a pod hladinou budú miznúť celé ostrovy a krajiny.

Švédska speváčka Malena Ernmanová, mama Grety Thunbergovej, vo svojej knihe o klimatickej kríze, úzkosti aj úskaliach výchovy autistických detí Scény zo srdca, v ktorej opísala cestu ich rodiny ku klimatickému angažovaniu sa, napísala:

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Organizujte sa.

Konajte.

Spustite reťazovú reakciu.

Predstavenie sa začína.

A tieto slová sú vyjadrením toho, čo sa musí v najbližších rokoch udiať. Dodávam: Čas je dôležitý.

Vlani v auguste som pod vplyvom týchto pocitov niekoľkým ľuďom, ktorých som dovtedy poznal len prostredníctvom sociálnych sietí, napísal, aby sme pri príležitosti septembrového globálneho klimatického štrajku spravili symbolickú online akciu. Cieľom malo byť zvýraznenie problému klimatickej krízy medzi používateľmi sociálnych sietí hovoriacimi po slovensky.

Asi som natrafil na správnu partiu ľudí. Nápadu na symbolickú akciu sa chytili s takou vervou, že sa im za necelý mesiac podarilo zorganizovať najväčšiu environmentálnu petíciu na Slovensku s názvom Klíma ťa potrebuje a za ďalší mesiac podpisy pod ňu aj zozbierať.

Prirodzene som už nemohol byť pri všetkých aktivitách, pozícia novinára politický a verejný aktivizmus do určitej miery ohraničuje. Aj tak som sa potácal až priveľmi na hrane.

Vďaka tejto skúsenosti som viaceré myšlienky o riešení klimatickej krízy, ktoré sa vo mne vynárali, mohol vyskúšať v praxi a zároveň sa o ne deliť a konfrontovať ich s ďalšími ľuďmi. A čo bolo najdôležitejšie, aj vďaka petícii sa klimatická kríza definitívne stala na Slovensku verejnou a politickou témou.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Zachovať nádej

Náš život za posledný rok zmenila koronakríza. Aj keď si to nechceme zatiaľ ešte veľmi pripustiť a stále skloňujeme slová o návrate do normálu, čím myslíme najmä to, ako to vyzeralo pred pandémiou, niektoré veci už nikdy nebudú také ako predtým.

Za posledný rok sme si veľmi tvrdo vyskúšali, ako vyzerá nepredvídateľná udalosť a vynútené zmeny, ktoré nemáme v rukách. Navyše im ešte stále nie je úplne koniec a niektoré následky ako nefunkčné školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo alebo rozklad dôvery v demokratické inštitúcie budeme zbierať nasledujúce roky. Paradoxne, najrýchlejšie má šancu sa zotaviť ekonomika samotná.

No za pandémiou, či sa nám to páči, alebo nie, sa už dlhšie valí ďalšia kríza. Klimatická. Rovnako ako pandémia bude globálna a nebude sa pred ňou dať schovať ani utiecť. Aj keď možno nebude postupovať tak rýchlo ako smrteľný vírus, v konečnom dôsledku sa dotkne každého jedného živého tvora na zemi. Rastlín, zvierat a ľudí.

Práve za posledný rok vo mne skrsla nádej, že ešte máme šancu túto krízu riešiť. Na diskusiách, workshopoch, pri nahrávaní podcastov som za posledné roky spoznal veľa odborníkov a klimatológov, dlhoročných aktivistov z mimovládnych organizácií, propagátorov trvalo udržateľného života aj úplne obyčajných ľudí, ktorým nie je budúcnosť ľahostajná. Ktorí si uvedomujú, že musia spraviť všetko preto, aby svet o päťdesiat rokov nevyzeral ako zo stránok postapokalyptickej knihy.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

A petícia Klíma ťa potrebuje ukázala, že to už nie je nevyhnutne len nejaká bublina, v ktorej sa pohybujem, ale že na Slovensku existuje minimálne 130-tisíc podobne zmýšľajúcich. Stotridsaťtisíc tých, ktorí chcú aktívne podporiť boj proti klimatickej zmene a hľadanie riešení.

Touto knihou chcem každému, kto má záujem o klímu, ponúknuť základný návod a informácie o tom, čo nás čaká a čo musíme urobiť. Nie je presnou mapou cesty k nejakej utopickej budúcnosti. Je skôr odporúčaním, aké kroky by sme mali urobiť a na aké oblasti by sme sa mali sústrediť. Je takisto zbierkou skúseností a podnetov, ktoré som za posledný rok získal.

Čo mám robiť?

Kniha Naša (klimatická) zmena - Sprievodca pre tých, čo sa nechcú len prizerať má ponúknuť odpoveď na otázky, s ktorými som sa za posledné mesiace stretol často: Čo môžem robiť? Ako mám proti klimatickej kríze bojovať?

Možno vás niektoré názory prekvapia. V prvom rade som presvedčený, že riešenie klimatickej krízy nespočíva výlučne v drobných zmenách v osobnom živote. Nieže by som hocikoho odrádzal od vegetariánstva, ekologickej prepravy, snahy o minimalizáciu odpadu alebo nakupovania udržateľnej módy. Všetky tieto zmeny sú prospešné a môžu sa stať súčasťou tlaku na presadenie nevyhnutných riešení.

Skryť Vypnúť reklamu

Dokonca dokážu spustiť určitú reťazovú reakciu. Nie je to však tá, o ktorej hovorila Malena Ernmanová. Už minimálne 50 rokov existujú rôzne prúdy, ktoré propagujú z ich pohľadu lepší a ekologickejší život. A aj keď časom postupne silnejú, stále sú z pohľadu celej spoločnosti len okrajové. Mnohí teraz zrejme nesúhlasia a argumentujú rozmachom ekologických riešení, bezobalových obchodov, domáceho kompostovania alebo cyklodopravy. Nepochybne, to všetko sa deje. Napriek tomu však emisie uhlíkových plynov každoročne rastú.

Na riešenie klimatickej krízy preto potrebujeme iný prístup. Reťazová reakcia Maleny Ernmanovej spočíva v niečom inom. A tým je rozmach angažovanej občianskej verejnosti, ktorá či už s osobnými zmenami, alebo bez nich dokáže vytvoriť dostatočný tlak na politikov, volených predstaviteľov a firmy, aby začali zavádzať zmeny systémové. Aby bezodkladne a urýchlene začali prijímať politiky a opatrenia na transformáciu oblastí ľudského života, ktoré najväčšou mierou spôsobujú emisie skleníkových plynov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Mám však aj dobrú správu. Reťazová reakcia sa už začala. Teraz potrebujeme, aby sa jej súčasťou stali každá a každý, komu nie je budúcnosť ľudstva, ale ani planéty, rastlín a zvierat ľahostajná. A musíme tiež vytrvať, pretože riešenia, ktoré potrebujeme, nebudú ľahké ani rýchlo vykonateľné. Musíme s nimi začať podľa možností čo najskôr a zapojiť sa musí čo najviac z nás.

Kniha: Naša klimatická zmena
Naša (klimatická) zmena: Sprievodca denníka SME pre tých, čo sa nechcú len prizerať.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Za komunistického režimu sledovala štátna moc slobodných novinárov, ktorí aj na takýchto strojoch tlačili samizdaty.

Keď novinári pálili odkazy v popolníkoch.


22 h
Nataša Holinová

Koho prepustil z vyšetrovacej väzby súd a koho Generálna prokuratúra, je kľúčové.


2 h
Generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Generálny prokurátor zároveň prikázal v prípade brata oligarchu opätovne konať.


4 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Naozaj investigatívci predbehli ministra?


4 h

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Vico).


1 h
Nataša Holinová

Koho prepustil z vyšetrovacej väzby súd a koho Generálna prokuratúra, je kľúčové.


2 h
Vladimír Bilčík

Severné Macedónsko a Albánsko musia dostať pozvánku k rokovaciemu stolu ešte tento rok.


3 h
Fedor Blaščák

Len štruktúra propagandy sa zmenila.


Fedor Blaščák 4 h
Skryť Zatvoriť reklamu