Nič tak nekompromituje generálprokurátora Žilinku ako snaživé obšmietanie sa Borisa Kollára okolo jeho inštitúcie.
Už sme tu dávali do pozornosti, že vyslobodenie Pčolinského z väzby cez magický paragraf 363 sa nedá vnímať bez prihliadnutia na predošlú frenetickú aktivitu členov Sme rodina, ktorí tlačili, kde mohli.
Veru, každý stíhaný by si zaslúžil takú rodinu v parlamente a vo vláde: čo sa bude búchať hruďou do mreží a šticovať ministerku spravodlivosti v boji za zákonnosť!
Ale to všetko trvalo len do momentu, kým došlo k vypusteniu Pčolinského. Potom sa Boris Kollár prestal o nápravu vecí práva a spravodlivosti zaujímať, dokonca neváhal koaličných kolegov napomenúť, aby nemárnili čas opravou právneho štátu a vrátili sa k robote pre ľudí.
Lebo veď z úpravy bŕzd a protiváh sa nenajedia!