Aj keď vládu bez Rodiny pripustili po Matovičovi aj premiér so Sulíkom, pondelňajšia koaličná rada žiadny rozval nenaznačila.
Niežeby vo vojne o paragraf 363 – čiže viac-menej o ovládnutie polície a prokuratúry – nastalo prímerie. To ani omylom, účastníci akurát zahrali fintu, odkukanú (osvedčenú) z visegrádskych summitov – konfliktnú tému zamietli pod koberec. Jedine tak, že "osobné názory sa na KR neriešili" (Kollár) , mohli prebrať (stokrát) menej podstatné záležitosti.
Oznámenie hlavy Rodiny, že prerozdelenie moci medzi Generálnou a špeciálnou prokuratúrou zostáva preň neprekročiteľnou čiarou, zrážku akurát odsúva o týždeň, čo je podľa Hegera horizont, keď "jeho" pracovná eskadra má prísť s návrhom.
Pri najlepšej vôli sa však nechce veriť, že obézne, mnohopočetné teleso zložené z politikov, štátnych úradníkov a rôznych predstaviteľov justície dokáže nájsť v takejto brizantnej záležitosti zhodu. Slušné to bude však aspoň pripustiť, ak už Heger ohlasuje týždeň.
