Koaličná prekáračka o spôsobe narábania s OČTK je pre nezúčastneného pozorovateľa síce málo prehľadná, ale aspoň má takpovediac materiálne jadro. Či už sa v pozadí naozaj naťahujú o Žilinku, paragraf 363, alebo niečo tajomnejšie, dá sa pochopiť, keď tento typ zápasu rozvalí koalíciu, zvlášť ak si tému spravodlivosti dala do erbu.
Pri debate o obsahu však neradno zabúdať, akým spôsobom vedú spor. Viaceré čerstvé vyjadrenia svedčia o tom, že štvorspolok môže zahučať na obyčajnú neschopnosť. Ilustrujme si to na slovách Borisa Kollára a Veroniky Remišovej.

Kollár je zrejme taký presvedčený o svojej nenahraditeľnosti, že sa obdeň vyhráža odchodom z koalície. Nie je pritom ťažké pochopiť, prečo sa tento typ hrozby prirovnáva k atómovému kufríku, po ktorom sa siaha len v krajnej núdzi. Ak to nepochopil v prípade Roberta Fica, tak mu v tom mohol pomôcť Igor Matovič.