Niet v Európe volieb s ďalekonosnejším presahom než nemecké parlamentné. Ich význam len znásobuje, že po štyroch kancelárskych periódach odchádza Angela Merkelová.
Nech už nástupca vzíde z „jej“ CDU/CSU, z SPD či zo Zelených, ani jeden z troch potenciálnych kancelárov – Laschet, Scholz, Baerbocková – nemá Merkelovej medzinárodnopolitický výtlak. To poznačí mnoho vektorov nemeckej politiky.
Celkom určite východný, kde ani jeden z troch kandidátov nebude rovnocenným protihráčom Putina, ktorého mala Merkelová „prečítaného“ ako pápež Bibliu.
Kampaň plná zvratov sa sčasti pripisuje tomu, že Laschet nie je Merkelovej formát. Darmo s ním kancelárka poctivo obrážala míting za mítingom, nový predseda CDU je kľúčovou príčinou asi trojpercentnej straty, čo majú kresťanskí demokrati (22 %) pred cieľovou páskou na socialistov (25 %), ktorým sa ešte na jar nemohlo o zostavovaní vlády ani snívať.
Elixírom ich nečakanej novej mladosti je „sivý úradník“ Scholz, výrazne ťažiaci aj z autority kompetentného ministra financií.
