Borisovi Kollárovi v politike prešlo veľa. Viac, než prešlo jeho parlamentnému predchodcovi Andrejovi Dankovi alebo jeho kolegom zo súčasnej koalície.
Prešli mu mafiánske hriechy jeho mladosti, podnikateľské začiatky, pašovanie, cyperská schránka aj zbližovanie sa s Le Penovou. Hravo striasol zo seba aj ťažobu odkopírovanej diplomovky. Taká maličkosť ako plagiátorstvo mu predsa nemohla stáť v ceste.
Postavil svojich koaličných partnerov pred otázku: chcú bojovať proti mafii alebo proti jeho diplomovke? Lebo on naozaj nemusí byť v tejto koalícii.
Nevieme, s kým sa v záujme politického prežitia dohaduje, komu čo sľubuje, ale vieme, čo sľubuje voličovi: vždy to, o čom je presvedčený, že jeho najnahnevanejší volič chce počuť. Najviac sa cíti doma vo svete politického vydierania, čo z neho robí všetkými vetrami ošľahaného politika.
Napriek tomu, že kedysi postavil svoju kampaň na vyhlásení, že on nie je politik.
Ficov absťák moci?
Správa, že Kollár a jeho rodina dostane kľúče od Slovenskej informačnej služby, mnohých vyrušila. Po zadržaní šéfa SIS Vladimíra Pčolinského bol jasný jeden z dôvodov prečo. Čo nie je dnes jasné, v akom tíme vlastne hrá Boris Kollár.
Jeho poloha konzervatívneho kresťana je vrcholne neautentická. A nie je uveriteľný ani v pozícii ochrancu právneho štátu.
Aj keď sa vo vojne policajtov strácame, chápeme, že Kollár má v tomto spore svoje karty rozdané a ak by sa rozpadla koalícia, neodolával by dlho Ficovmu dvoreniu. Vyzerá to tak, akoby Kollár nemal čo stratiť, veď s každým sa nejako dohodne. Lenže čo strácame my?
Kto je členom akého gangu?
Strácame sa v tom, čo drží túto koalíciu pokope. Vidíme len nedočkavého Fica, ktorý by sa už aj s Petrom Pellegrinim udobril a asi by mu neprekážali ani fašisti, ak by si mohol ešte raz, ešte jediný raz siahnuť na moc.
Publicista Michal Havran sa preto pýta, v akej krajine to vlastne žijeme.
Tam, kde nedokážeme rozlíšiť, kto je členom akého gangu, "kde je možné hocikoho sledovať, nie však džihádistu alebo teroristu ani neonacistu, ale politického protivníka, v krajine, kde sa už nerozprávame o platoch a daniach a dostupnom bývaní a cestách a zdravšom svete a ochrane našej prírody, ale celé dni, všetci ako zhypnotizovaní, riešime falické drámy niekoľkých jedincov z politického podsvetia, ktoré ovládlo moc a verejnú morálku v tejto krajine".
Čítajte: Boris Kollár sa tu bez problémov môže vydávať za kresťanského politika
Keď špeciálny prokurátor chráni mafiu
Dozvedeli sme sa, že bývalý špeciálny prokurátor naozaj klamal a pomáhal mafiánom. A tak jeho odsúdenie na štrnásť rokov väzenia nám dáva akú-takú nádej, že právny štát ešte dýcha a nie je v úplnej kóme.
Napriek takým zraneniam ako pôsobenie špeciálneho prokurátora, ktorý podal za sedemnásť rokov len dve obžaloby, a to zo 64 vecí, ktoré dozoroval.
"Súd z dôkazov zistil, že obžalovaný klamal. A klamal dvakrát alebo trikrát," čítala sudkyňa v zdôvodnení verdiktu súdu. Môj kolega Peter Kováč pre vás vybral najsilnejšie výroky z rozhodnutia o Kováčikovi, ktorý naďalej tvrdí, že je nevinný.
Čítajte: Čo je vo verdikte? Desať najsilnejších výrokov z rozhodnutia o Kováčikovi
Obvinili novinárov
Tento týždeň sa udiala veľmi vážna vec: obvinili dvoch kolegov z Denníka N. Vysvetľovali sme čitateľom, prečo je obvinenie novinárov vážne pre celú spoločnosť a akú rolu hral v tomto obvinení Peter Tóth, ktorý pre Mariana Kočnera sledoval novinárov. Na druhý deň obvinenie Moniky Tódovej a Konštantína Čikovského zrušili. Ale pachuť celého prípadu ostáva a vyvoláva množstvo otázok.
Kolegyňa Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala so šéfredaktorom Matúšom Kostolným o tom, ako má človek v takejto situácii brať prokuratúru vážne.
Pozerajte: Šéfredaktor Kostolný: Musíme sa pripraviť na útoky, zastrašiť sa nedáme
Vlna nás zaplavuje
Medzičasom sa čísla denných nových infikovaných šplhajú k tisícke. Nezdá sa mi, že ľudia sú veľmi nervózni z vírusu, aj keď mali by byť. Pribúdajú hospitalizácie a nemocnice opäť museli spustiť pľúcne ventilátory.
Niektorí sa hrabú v dátach len preto, aby si poskladali dôkaz, že vakcína nefunguje. Napríklad fakt, že aj niektorí zaočkovaní ľudia sa nakazia delta variantom a skončia v nemocnici, je pre niektorých, ktorí odmietajú vakcíny, takým dôkazom.
Kolega Ján Krempaský sa opýtal odborníkov, či je tých 14 percent zaočkovaných, ktorí sa musia liečiť v nemocnici, veľa. Dostal jasnú odpoveď: nie je.
Čítajte: V nemocniciach končia aj zaočkovaní. Je 14 percent veľa?
Nepáči sa jej Orbán, ale vypočuje si ho
Kolegyňa Kristína Kúdelová sa rozprávala s herečkou Vicou Kerekes, ktorú aj počas ich rozhovoru začal očami sledovať muž od vedľajšieho stola a potom ju pozval na rande. Ale ich rozhovor nebol len o mužoch, rozprávali sa aj o takých vážnych veciach ako o rozpoltenosti maďarského národa.
"Každý Maďar v sebe nosí nejaký smútok, to proste máme v sebe, a je to aj krásne. Sme emocionálni, raz sme hore, raz dole, okolo nás to iskrí. Je to naša identita," hovorí Kerekes v rozhovore.
Čítajte: Vica Kerekes: Komplimenty mám rada, čo je zlé na tom, že sa na mňa pozrie muž?
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
