Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je filozof a aktivista
Spor o dedičstvo ľudáckeho režimu je ako guľa na nohe slovenskej rímskokatolíckej cirkvi aj politiky pamäti. Vlečie sa už sedemdesiat rokov, z toho posledných tridsať sa otvorene a stále s plnou vážnosťou diskutuje o tom, či by idea slovenskej štátnosti predsa len nemala byť nadradená nad všetky ostatné na svete.
Rozdeľuje verejnosť aj historikov na skupiny tých, ktorí vedia, že Jozef Tiso bol vojnovým zločincom, a tých, ktorí jeho odsúdenie a popravu vnímajú ako zradu na slovenskom národe.
Z ľudáckej podstaty tridsať rokov vyrastajú stále nové politické strany, hoci otvorene sa k nej dnes hlásia len miestni neofašisti.
Cirkev znova skúša blahorečiť biskupa Vojtaššáka, ktorý sa angažoval za Slovenského štátu Čítajte Aj prostredie rímskokatolíckej cirkvi sa posunulo. Od otvorených prejavov sympatií z 90. rokov, keď ešte aj biskup Korec, údajne omylom, vysvätil Tisovi pamätnú tabuľu, k mlčaniu.
Téma Tiso je dnes v slovenskej cirkvi tabu. Preto ohlásené stretnutie pápeža so židovskou komunitou na mieste zbúranej synagógy len štyri dni po pamätnom dni obetí holokaustu vzbudzovalo isté očakávania.
Využije František symboliku príležitosti a pomenuje za Vatikán on, keď to miestna cirkev nedokáže, priamu zodpovednosť rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Tisa na holokauste slovenských Židov?
