Písať o mimoparlamentných stranách býva márna lásky snaha. Názory, snemy, kongresy či návrhy zákonov z periférie politiky nehýbu republikou ani dejinami.
Aj nad budúcnosť strany Spolu ponúka nosnejšie témy každý (nudný) deň slovenskej reality. V štáte, kde cez horizont udalostí nepreniká zvnútra parlamentu ani lúč nádeje, je azda namieste jedna omša za (alebo proti) voľbu predsedu.

Skutočnosť, že Miroslav Kollár, ktorý sa uchádzal o tento post už v zaľuďoch, sa predsedom (konečne) stal v Spolu, má svoj líc aj rub. Dobré je, že jeho koncept samostatnej cesty zvíťazil nad projektom fúzie s PS, ktorý presadzoval konkurent Hipš.
Po slušnej občiansko-centristicko-pravej strane slovenská scéna priam prahne. Námietka, že tento priestor už okupuje SaS, nie je korektná, keďže občianska „stredopravica“ je čosi iné než Sulíkov národný liberalizmus.