Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu-OD
Tento komentár som pôvodne začal písať o urážkach v politike. Minulý týždeň sa v parlamente odohrávalo pomerne nudné divadlo opätovného odvolávania ministra vnútra Romana Mikulca. Ozvláštnilo ho len, keď si Boris Kollár a Robert Fico začali nadávať do mafiánov a plagiátorov.
Pri písaní som sa však rozhodol, že komentár o agresivite a hrubosti v našej politike nemá žiadny hlbší zmysel – všetko už bolo dávno povedané. A tak som sa rozhodol porozprávať vám radšej príbeh, ako v Los Angeles postavili diaľnicu za šesťdesiatšesť dní a ako aj my môžeme.

Dňa 17. januára 1994 zasiahlo Kaliforniu zemetrasenie. Bola to jedna z najväčších prírodných katastrof v amerických dejinách. Desiatky ľudí zahynuli a škody na majetku sa odhadovali na desiatky miliárd dolárov.
Otrasy okrem iného poškodili aj viacero diaľničných úsekov. Najdôležitejší z nich bol desaťkilometrový kus diaľnice v centre Los Angeles, kde spadli dva mosty a museli ho kompletne uzavrieť. Pred zemetrasením ním prechádzalo 340-tisíc áut denne, čo je štyrikrát viac než na najvyťaženejšej ceste na Slovensku – Prístavnom moste v Bratislave.
Ako postaviť diaľnicu za dva mesiace
Podľa prvých odhadov mala oprava trvať niekoľko rokov. A potom sa politici rozhodli, že v tomto prípade voliči viac ocenia výsledky ako alibizmus či urážky. Dva týždne po zemetrasení zorganizovali v Kalifornii súťaž o to, kto diaľnicu opraví. Áno, za dva týždne dokázali pripraviť súťažnú dokumentáciu a pozvať uchádzačov na aukciu.