Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Udalosť týždňa
Nemecké voľby.
Pravidlo (z pomerných systémov), že víťazom volieb nie je ten, kto získa najviac hlasov, ale ten, kto zostaví vládu, je zvlášť aktuálne v prípade SPD, ktorá historicky najhorší výsledok CDU/CSU (24 percent) prevýšila len o jeden a pol percenta.
„Postmerkelovská“ éra sa začína skutočnou zvláštnosťou, keď úvodné koaličné rozhovory nevedú víťazi, ale tretí a štvrtí v poradí aj so špecifikom, že také ohromné programové vzdialenosti, aké ležia medzi Zelenými a liberálmi (FDP), sú unikát medzi dvoma štandardnými (neextrémistickými) stranami.
V situácii, keď socialisti aj kresťanskí demokrati potrebujú do väčšinovej koalície obe strany, je najrozumnejšie najprv preveriť, či sa Zelení a FDP vôbec zmestia do jednej vlády.
Pred štyrmi rokmi sa nezmestili, FDP z rokovaní s CDU/CSU a Zelenými vystúpila. Na strane druhej, ak nenájdu minimálnu zhodu a Nemecko opäť odsúdia na nikým nechcenú veľkú koalíciu (SPD-CDU/CSU), voliči im to škaredo spočítajú.
Udalosť SR
Správa „o stave únie“.
Negatívne pomenovanie pomerov zvládla prezidentka výrečne. Neprimeraný realite dní však bol „odstup, ktorý si chce ponechať“ – ako sa vyjadrila dávnejšie.
„Neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality“ (a podobne) je nesprávne spájať so všetkými aktérmi, čo je zovšeobecnenie, ktoré sa neinformovaným z jej prejavu mohlo javiť. Stranícky domicil šíriteľov zmätkov a lží priam volal po aspoň symbolickom naznačení.
