Udalosť týždňa
Nemecké voľby.
Pravidlo (z pomerných systémov), že víťazom volieb nie je ten, kto získa najviac hlasov, ale ten, kto zostaví vládu, je zvlášť aktuálne v prípade SPD, ktorá historicky najhorší výsledok CDU/CSU (24 percent) prevýšila len o jeden a pol percenta.
„Postmerkelovská“ éra sa začína skutočnou zvláštnosťou, keď úvodné koaličné rozhovory nevedú víťazi, ale tretí a štvrtí v poradí aj so špecifikom, že také ohromné programové vzdialenosti, aké ležia medzi Zelenými a liberálmi (FDP), sú unikát medzi dvoma štandardnými (neextrémistickými) stranami.
V situácii, keď socialisti aj kresťanskí demokrati potrebujú do väčšinovej koalície obe strany, je najrozumnejšie najprv preveriť, či sa Zelení a FDP vôbec zmestia do jednej vlády.
Pred štyrmi rokmi sa nezmestili, FDP z rokovaní s CDU/CSU a Zelenými vystúpila. Na strane druhej, ak nenájdu minimálnu zhodu a Nemecko opäť odsúdia na nikým nechcenú veľkú koalíciu (SPD-CDU/CSU), voliči im to škaredo spočítajú.
Udalosť SR
Správa „o stave únie“.
Negatívne pomenovanie pomerov zvládla prezidentka výrečne. Neprimeraný realite dní však bol „odstup, ktorý si chce ponechať“ – ako sa vyjadrila dávnejšie.
„Neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality“ (a podobne) je nesprávne spájať so všetkými aktérmi, čo je zovšeobecnenie, ktoré sa neinformovaným z jej prejavu mohlo javiť. Stranícky domicil šíriteľov zmätkov a lží priam volal po aspoň symbolickom naznačení.
