Preferenčný vzostup Smeru sa deje za uznanlivého mrmlania pozorovateľskej obce, ktorá si u predsedu Fica všíma kopu kladných vlastností – pracovitosť, vytrvalosť atď. Je ďalšou z havárií slovenskej politickej vedy, že najsymptomatickejší znak rastu Smeru – neprijateľnosť použitých nástrojov a spôsobov – tu vôbec nikto nerieši.
Zvolávanie protestných zhromaždení, ktoré Fico ohlasuje na jesenné mesiace, je vysoko neštandardná činnosť.
K prenášaniu politiky do ulíc sa demokratické opozície uchyľujú v krajných situáciách, keď politický zápas v parlamentoch je obmedzovaný až znemožnený.
Zopár neotvorených mimoriadnych schôdzí zdanlivo ponúka slovenskej opozícii aj divoké karty, avšak skutočnosť, že tie schôdze neboli zrušené (zmarené), iba odložené a neskôr sa konali, delegitimizuje zvolávanie mítingov ako rozoštvávanie a hysterizáciu verejnosti.
