Akoby koalícia chcela komentariát usvedčiť z neprajníctva. V uplynulých mesiacoch sa popísalo všeličo o tom, že ak sme hlbšie opatrenia nevideli doteraz, tak už vzhľadom na logiku volebného cyklu nič prelomové ani neuvidíme, a zrazu – bum ho!
Vláda schválila reformu nemocníc, Boris Kollár sa s novým elánom dožaduje nájomných bytov, opatrne sa hovorí o zhode na výdavkových stropoch, pracovná skupina spisuje zmeny v justícii, ešte aj minister všetkého okrem financií si spomenul, že hovoril o dvoch stovkách na dieťa „bez ohľadu na následky“ (na rozpočet sa ho nepýtajú, tak nič nehovorí).
Premiér Heger ohlásil reformnú jeseň Čítajte Nuž, aj tentoraz siahneme po osvedčenom kladive skepsy. Všetko uvedené je poznačené buď technickou náročnosťou, politickými rozpormi, odporom dotknutých, prípadne všetkým uvedeným. Ukážeme si to na príklade reformy nemocničnej siete.
