Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Každému, kto sa čo i len trochu zaujíma o veci verejné, musí byť zrejmé, že to, čo na Slovensku v posledných týždňoch a mesiacoch zažívame v oblasti fungovania orgánov činných v trestnom konaní, je súboj o charakter tohto štátu.
Vojna v polícii či na prokuratúre, zatýkanie a následné prepúšťanie (niektorých) podozrivých, protichodné postoje jednotlivých prokurátorov a jednotlivých sudcov, verejné vyhlásenia stavovských organizácií, trojdňová debata s generálnym prokurátorom v parlamente, koalícia verzus opozícia, médiá hlavného prúdu proti alternatívnym médiám a dokonca aj jedna koaličná strana proti ostatným koaličným stranám.
Napriek všetkému, čo sa deje a ako sa to deje, musím povedať, že v princípe považujem tento vývoj za zdravý alebo aspoň očistný, a to, že je konfliktný a napätý, je napokon úplne prirodzené.
Skutočné reformy totiž musia znamenať naozajstnú zásadnú zmenu fungovania systému, a to sa nikdy neudeje bez odporu a konfliktov. Áno, skutočné reformy musia v tomto zmysle „bolieť“.
Otázne prepisy odposluchov. Prepustenie ľudí z NAKA potvrdzuje pochybnosti Čítajte Kto zahrká systémom
Počas mojej vyše tridsaťročnej praxe spojenej s reformami v Československu, na Slovensku, na Ukrajine, ale aj v iných krajinách, som sa v skutočnosti nestretol ani s jednou naozajstnou reformou (teda takou, ktorá by menila charakter fungovania systému), ktorá by nebola spojená s odporom, napätím a konfliktmi.
