SME
Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Vzťahy lídrov z druhej svetovej dodnes formujú vyhliadky Únie

Bez Británie EÚ nemôže byť veľmocou.

V Londýne prší, ako inak. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je holandský spisovateľ žijúci v USA, venuje sa globálnym témam najmä Ďalekému východu

Dva dni pred vylodením v Normandii v júni 1944 požiadal Charles de Gaulle o právo vládnuť Francúzsku po tom, ako ho Spojenci oslobodia. Franklin D. Roosevelt, ktorý de Gaulla neznášal, vôbec nemal v úmysle schváliť to.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Winston Churchill síce rešpektoval de Gaullovo štátnické renomé, no bol na strane Roosevelta. Vodcovi francúzskeho osloboditeľského hnutia preto odkázal, že keby musel voliť medzi ním a Rooseveltom, vždy by si vybral Roosevelta.

Churchillov postoj bol absolútne pochopiteľný. Európu okupovalo nacistické Nemecko. Francúzske osloboditeľské hnutie Slobodné Francúzsko bolo prevažne symbolickou silou; a Británia bola jednou z troch veľkých spojeneckých veľmocí. Neskôr však Británia za svoje rozhodnutie držať sa Spojených štátov za každú cenu (s jednou či dvoma výnimkami, vrátane Suezskej krízy roku 1956 a Balkánskej vojny 90. rokov) zaplatila veľkú cenu.

De Gaulle nezabudol a úder vrátil

V opojení z vojnového víťazstva Británia odmietla každú príležitosť formovať európske inštitúcie v 50. rokoch a keď premiér Harold Macmillan dospel začiatkom 60. rokov k záveru, že Británia môže ostať serióznym štátom iba v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva, de Gaulle mu stál v ceste.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Britské členstvo v EHS tento generál vetoval v roku 1963 a znovu v roku 1967.

De Gaulle nezabudol na Churchillove slová z roku 1944. V jeho očiach bola Británia trójskym koňom pre americkú nadvládu v Európe. Francúzsko bolo podľa neho prirodzeným vodcom Európy. A keďže Nemecko nijako netúžilo presadiť sa a Európania mali plné zuby nemeckej moci, toto usporiadanie bolo všeobecne prijaté.

Británia nakoniec vstúpila do EHS až v roku 1973, ale britskí premiéri – až na Edwarda Heatha v 70. rokoch – sa držali takzvaného „osobitného vzťahu“ s USA. Išlo v ňom najmä o spoločné jadrové tajomstvá, výzvedné služby a vojenskú spoluprácu. Británia dúfala, že osobitný vzťah jej umožní ostať impozantným svetovým hráčom dlho po tom, ako sa jej ríša rozpadla.

Ďalší klin do vzťahu s Britániou

Nedávno sa Británia rozhodla opäť postaviť na stranu USA, tentoraz v novom obrannom pakte s Austráliou proti Číne. Jeho nepôvabné meno znie AUKUS. Austrália dokonca porušila dlhoročnú zmluvu s Francúzskom o dodaní ponoriek na naftu pre anglo-americké plavidlá na jadrový pohon. Francúzsko, pochopiteľne, zúri.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ivan Chrenko (3 ku 2)

Ivan Chrenko vybudoval najväčšieho slovenského developera, hoci nie všetky projekty mu vyšli.


6 h
Petra Vlhová.

Analyzuje česká expertka Eva Kurfürstová.


Nikola Baďová 41m
Peter Tkačenko

Zdá sa, že za zatvorenými dvermi hovorí to isté čo verejne.


2 h
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 17 h

Neprehliadnite tiež

Krajina, kde sa chucpe každý deň definuje nanovo.


2 h
Peter Tkačenko

Zdá sa, že za zatvorenými dvermi hovorí to isté čo verejne.


2 h

Prestali sme byť stredobodom vesmíru, teraz prišiel čas prestať byť korunou tvorstva.


2 h
Miroslav Kollár (predseda Spolu) a Mikuláš Dzurinda predstavujú projekt Modrej Koalície, ktorý vznikol na platforme strany Spolu.

Predvolebné hmýrenie už nastalo.


2 h
SkryťZatvoriť reklamu