Autor je holandský spisovateľ žijúci v USA, venuje sa globálnym témam najmä Ďalekému východu
Dva dni pred vylodením v Normandii v júni 1944 požiadal Charles de Gaulle o právo vládnuť Francúzsku po tom, ako ho Spojenci oslobodia. Franklin D. Roosevelt, ktorý de Gaulla neznášal, vôbec nemal v úmysle schváliť to.
Winston Churchill síce rešpektoval de Gaullovo štátnické renomé, no bol na strane Roosevelta. Vodcovi francúzskeho osloboditeľského hnutia preto odkázal, že keby musel voliť medzi ním a Rooseveltom, vždy by si vybral Roosevelta.
Churchillov postoj bol absolútne pochopiteľný. Európu okupovalo nacistické Nemecko. Francúzske osloboditeľské hnutie Slobodné Francúzsko bolo prevažne symbolickou silou; a Británia bola jednou z troch veľkých spojeneckých veľmocí. Neskôr však Británia za svoje rozhodnutie držať sa Spojených štátov za každú cenu (s jednou či dvoma výnimkami, vrátane Suezskej krízy roku 1956 a Balkánskej vojny 90. rokov) zaplatila veľkú cenu.
De Gaulle nezabudol a úder vrátil
V opojení z vojnového víťazstva Británia odmietla každú príležitosť formovať európske inštitúcie v 50. rokoch a keď premiér Harold Macmillan dospel začiatkom 60. rokov k záveru, že Británia môže ostať serióznym štátom iba v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva, de Gaulle mu stál v ceste.
Britské členstvo v EHS tento generál vetoval v roku 1963 a znovu v roku 1967.
De Gaulle nezabudol na Churchillove slová z roku 1944. V jeho očiach bola Británia trójskym koňom pre americkú nadvládu v Európe. Francúzsko bolo podľa neho prirodzeným vodcom Európy. A keďže Nemecko nijako netúžilo presadiť sa a Európania mali plné zuby nemeckej moci, toto usporiadanie bolo všeobecne prijaté.
Británia nakoniec vstúpila do EHS až v roku 1973, ale britskí premiéri – až na Edwarda Heatha v 70. rokoch – sa držali takzvaného „osobitného vzťahu“ s USA. Išlo v ňom najmä o spoločné jadrové tajomstvá, výzvedné služby a vojenskú spoluprácu. Británia dúfala, že osobitný vzťah jej umožní ostať impozantným svetovým hráčom dlho po tom, ako sa jej ríša rozpadla.
Ďalší klin do vzťahu s Britániou
Nedávno sa Británia rozhodla opäť postaviť na stranu USA, tentoraz v novom obrannom pakte s Austráliou proti Číne. Jeho nepôvabné meno znie AUKUS. Austrália dokonca porušila dlhoročnú zmluvu s Francúzskom o dodaní ponoriek na naftu pre anglo-americké plavidlá na jadrový pohon. Francúzsko, pochopiteľne, zúri.
