Autor je teológ a spisovateľ
Timothy Snyder vo svojom návode intelektuálnej sebaobrany tvrdí, že podstatou obrany demokracie je ochrana inštitúcií. Vymenoval ich niekoľko, no paradoxne zabudol spomenúť jazyk.
Jazyk je pritom a, samozrejme, Snyder to vie, najzraniteľnejšou kultúrnou a politickou inštitúciou našej epochy. Od jeho charakteru, významovosti a spôsobu, akým ním narábame, sa odvíja naša schopnosť uvedomovať si svet a dôverovať mu.
Demokracie sa preto v istom zmysle vyznačujú triumfálnym bohatstvom jazyka, o čom svedčí aj to, že malý európsky jazyk, akým je slovenčina, dnes predbehol v schopnosti sprostredkovať vedecké a umelecké poznanie aj demograficky bohatší arabský jazyk.
Spor o slobodu jazyka je sporom o spoločnosť
Slobodná otvorená spoločnosť je zásadnou podmienkou na rast jazykov a ich schopnosti pomenúvať zložité javy, zatiaľ čo náboženské alebo politické diktatúry venujú veľkú časť svojho represívneho aparátu na potláčanie jazyka, jeho dizajnovanie, zotročovanie, amputáciu a snahu urobiť z neho rovnako ideológii podriadenú disciplínu ako z kultúry alebo zo športu vlastných krajín.
Spor o charakter jazyka a obrana jeho schopnosti subverzie, presnosti, záškodníctva, právo na metaforu, dvojzmysel, hyperbolu, právo na detail a gramatickú obsesiu sú v tomto zmysle súčasťou sporu, v ktorom sme sa ocitli takmer na konci dejín. Z nich sa napokon stal začiatok nového historického fenoménu, keď sa proroctvo o konci spoločných dejín premenilo pod vplyvom uvoľnenej frustrácie, neriadenej energie a neschopnosti sebakultivácie na milióny psychologických dejín ľudských osudov.
