Do druhého čítania prelezený návrh zákona o pomoci ženám je prehliadka pokrytectva svojich autorov.
Chystá sa stať aj jazykovým prínosom. Sedemdesiatpäť zákonodarcov pokladá za dôležité premenovať umelé prerušenie tehotenstva na umelé ukončenie tehotenstva.
S tým sa dá súhlasiť, hoci je to v skutočnosti umelé prerušenie dialógu o pomoci ženám a ďalej iba sémantický maglajz.
Pomoc chápeme bežne ako dobrovoľne poskytnutú a dobrovoľne prijatú podporu. A o pomoci prestane byť reč najneskôr vtedy, keď sa natiahne lehota pred interrupciou zo 48 na 96 hodín pri všetkých interrupciách okrem bezprostredného ohrozenia zdravia a života ženy.
To je taká pomoc, ako keď pionieri previedli nevidomého na druhú stranu ulice, všetci, pretože to nechcel.
