Desaťročnica toho hnisavého spoločenského vredu, ktorý vstúpil do dejín ako „pád vlády Ivety Radičovej“, je výborným aktualizačným momentom, aby sme si povedali niečo o zákonoch politiky a jej zmysle pre iróniu.
Okrem iného nám to pomáha pochopiť, čo sa stalo včera a čo nás čaká zajtra.

Richard Sulík bude aj o tridsať rokov blúzniť o principiálnosti, otočke koaličných partnerov, lenivých Grékoch a intrigách Mikuláša Dzurindu (v niečom z toho bude mať bárs aj pravdu), ale zásadným dôvodom zrútenia vlády bolo jeho osobné rozhodnutie urobiť si z rúbania do koaličných partnerov zdroj politického kapitálu.
S partnerom sa dá nesúhlasiť, dokonca aj v dôležitej veci, ale nemôžete o ňom osemkrát denne hovoriť, že je luhár a podvodník a vlastizradca.