Autor je šéfredaktor Visegrad Insight a prezident správnej rady v Nadácii Res Publica. Publikujeme v spolupráci s portálom Visegrad Insight.
Nezákonná, polarizovaná a zbankrotovaná. Poľská vláda riskuje strategické záujmy krajiny, len aby sa udržala pri moci.
Jarosław Kaczyński si je dobre vedomý, že toto kolo je jeho posledné. Keď prehrá – a skôr alebo neskôr to nastane –, už nedostane ďalšiu príležitosť viesť štát.
Navyše prakticky nemá nič iné na práci, keďže nemá rodinu či koníčka, okrem hry o moc. Preto nemá zábrany a ide bezohľadne za svojím cieľom, čo zároveň dláždi cestu Donaldovi Tuskovi, aby sa stal hlavným bojovníkom proti polexitu.
Ten sa totiž deje právnymi prostriedkami v réžii vládnej strany PiS, netreba ho dosiahnuť referendom ako v prípade brexitu.

Dvakrát v tej istej rieke
Je to vlastne už druhýkrát, čo sa poľský tribunál vyjadril k vzťahu poľskej ústavy k Zmluve o EÚ. Prvýkrát sa to udialo v roku 2005, keď bol ústavný súd ešte vždy medzinárodne uznávaný ako politicky nezávislý tribunál. Vtedy priniesol nekontroverzný nález, ktorým potvrdil ustanovenia ústavy, čo nadraďujú európske smernice poľským právnym úkonom.
Tentoraz sa však ústavný súd – údajne rovnaká organizácia, no podľa auditu Európskeho súdu pre ľudské práva nespĺňajúca kritériá nezávislého súdu pre politické ovládanie – začal zaoberať zjavne rovnakým prípadom ako v roku 2005 a hlasoval o ňom podľa očakávaní vlády. A teda opačne.
Zároveň je verejne známe, že Julia Przyłębska, ktorá ústavnému súdu predsedá, chodí na súkromné večere s Kaczyńským a nedávno dokonca zasahovala do politických rozhodnutí vlády oficiálne vedenej Mateuszom Morawieckym.