Autor je novinár a publicista, riaditeľ vydavateľstva N Media
Jedným z najčastejších postrehov k českým parlamentným voľbám je poukazovanie na chýbajúcu ľavicovú opozíciu v parlamente. Je to iste relevantné, avšak chýba zasadenie do širšej perspektívy a strategický pohľad, ktorý by prebil emócie okamihu.
Napríklad, prehra Pirátov je to najlepšie, čo sa im a okruhu ich hlavných tém mohlo stať.
Plač nad neúspechom je pochopiteľný u ich kandidátov (a naopak, klobúk dole pred hrdosťou, s akou drsný výsledok niektorí nesú), ale inak nie je potrebný. Rovnako ako robiť z nich mučeníkov, ktorí sa obetovali na oltár vlasti.
Dopadli kruto, no chýb urobili veľa. Dezinformačná kampaň bola nemilosrdná, ale amatérskymi reakciami jej často šli oproti.
Vo vláde budú najslabší, v opozícii ich Babiš s Okamurom prekričia. Aká je budúcnosť Pirátov? Čítajte Namiesto "najprepracovanejšieho programu" by im pomohlo niekoľko základných priorít, ktoré by omieľali stále dookola, a podobne.
Ich prepad takisto nemožno zvádzať len na Starostov a nezávislých a to, že ich "vykrúžkovali". To len dokonalo, že ich spoločný výsledok bol vlastne žalostný, zvlášť keď ambíciou bolo 25 percent voličských hlasov.
Volič vybral najsilnejšieho protivníka
Nie je napríklad pravda, že boli najväčšími bojovníkmi proti Andrejovi Babišovi. Urobili veľa práce, ale v tohtoročnej kampani sa "primitívneho antibabišizmu" skôr báli.
Naopak, ľavicoví kritici sa koalícii Spolu smiali, keď vylepila bilbordy s nápisom HROZBA a tvárami Babiša, Okamuru a Filipa.
