SME
Utorok, 19. október, 2021 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky
PÍŠE PETER SINGER - FÓRUM

Sme na začiatku veľkej kolonizácie?

Ešte nevieme, čo tento zlomový moment predznamenáva.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je profesor bioetiky na Princetonskej univerzite

Pred dvanástimi rokmi, počas Medzinárodného roka astronómie, ktorý pripomínal 400. výročie, odkedy Galileo prvýkrát použil ďalekohľad, som napísal esej „Hodnota bledomodrej bodky“, úvahu o tom, ako astronómia odhalila ohromný vesmír plný nepredstaviteľného počtu hviezd, čím sa scvrkol význam nášho slnka a našej planéty.

„Bledomodrá bodka“ je opisom, ako vyzerá Zem na fotografii z roku 1990, ktorú urobila kozmická loď Voyager, keď sa dostala na vonkajšie hranice našej slnečnej sústavy. Esej naznačuje, že poznanie získané vďaka astronómii „nás núti uznať, že naše miesto vo vesmíre nie je nijako mimoriadne významné“.

Galaxia obývaná inteligenciou

Nedávny príspevok na blogu Holdena Karnofského ma primal znovu tú myšlienku zvážiť. Karnofsky je jedným z riaditeľov Otvorenej filantropie (Open Philanthropy), nadácie venujúcej sa filantropickej činnosti, a preto sú úvahy o dosahu rozhodnutí, koho a ako podporiť, jednou z jeho úloh. A rozmýšľa v skutočne dlhodobom horizonte.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Karnofsky predkladá možnosť, že žijeme „na samom začiatku kratučkého zlomku času, keď sa galaxia mení z útvaru takmer bez života na prevažne obývanú“. Dalo by sa povedať, že ten „kratučký zlomok času” sa začal, keď naši predkovia po prvý raz použili nástroje, asi pred tromi miliónmi rokov.

Skončí sa, keď naši potomkovia – ktorými možno budú skôr digitálne mozgy ako biologické organizmy – zabývajú celú galaxiu, pričom možno predznamenajú civilizáciu predstavujúcu obrovské množstvo vedomých bytostí, ktoré prežijú desiatky miliárd rokov.

Podľa Karnofského existuje vysoká pravdepodobnosť, že tento proces obývania galaxie sa začne už v tomto storočí. Do roku 2100 by sme mohli vyvinúť technológiu budovania sebestačných osídlení iných planét.

Táto myšlienka odráža inú, ktorú roku 2011 vyjadril nebohý filozof Derek Parfit ku koncu druhého dielu knihy Na čom záleží (On What Matters): „Žijeme v kľúčovom zlome dejín.“ Tak ako Karnofsky aj Parfit mal na mysli príchod technológií, ktoré by pri rozumnom využití umožnili nášmu druhu prežiť „svoje najnebezpečnejšie a najrozhodujúcejšie obdobie“ a našim potomkom rozšíriť sa po celej galaxii.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Parfit hovorí skôr o „niekoľkých nadchádzajúcich storočiach“ ako o tomto jedinom storočí v zmysle obdobia, keď ľudia môžu žiť nezávisle od iných planét, ale aj to bude len „kratučký zlomok času“ v porovnaní s tým, čo príde.

Naším najdôležitejším príspevkom k tomuto vývoju by bolo zaistiť prežitie inteligentného života na našej planéte.

Sme naozaj takí vzácni?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Slušná občianska spoločnosť sa jednoducho musí brániť.


14. okt
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

PCR testy na Slovensku odhalili takmer 440-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 864 obetí.


a 5 ďalší 14 h

Neprehliadnite tiež

Jakub Filo.

Všetci chuligáni sú úplne rovnakí.


19 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


19 h
Nataša Holinová

Predkladateľom zákona o sťažení prístupu k interrupciám nezáleží na ochrane života.


19 h
Europoslankyňa Anna Záborská počas tlačovej besedy Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku na tému: prezentácia a zhodnotenie výsledkov prieskumu Eurobarometer.

V parlamentnej demokracii sekulárneho štátu je poslanie od Boha veľmi nevýrazným mandátom.


19 h
Skryť Zatvoriť reklamu