Skupina agresívnych antivaxerov v oranžových vestách pred niekoľkými dňami obsadila predajňu potravín v nitrianskom nákupnom centre a hodinu šikanovala nielen predavačky, ale všetkých slušných nakupujúcich.
Podobná skupina počas leta navštevovala očkovacie centrá aj mobilné očkovacie tímy a hrubým a vulgárnym spôsobom útočila na lekárov a vedcov, ktorých dokonca navštevovali pod ich domami.
V poslednom období sa čoraz častejšie objavujú prípady mužov, ktorí si bez problémov v preplnenom kupé vytiahnu z nohavíc penis a začnú masturbovať pred neplnoletými dievčatami.
Čo majú všetky tieto udalosti spoločné so smrťou 28-ročnej čašníčky z New Yorku z roku 1964?
Zdanlivo vlažnú a nezaujatú reakciu verejnosti, ktorá v akútnom prípade nedokáže pomôcť. No je to skutočne tak? Naozaj ľudia nedokážu vyjsť zo svojej komfortnej zóny a pomôcť v krízových situáciách iným?
Úbohá Kitty a 38 svedkov
V skorých ranných hodinách 13. marca 1964 sa vracala 28-ročná barmanka Kitty Genovese po odrobenej šichte do svojho bytu v štvrti Queens v New Yorku. Útočník Winston Moseley ju chvíľu sledoval a pred domom ju dvakrát bodol do chrbta.
„Bože, on ma bodol! Pomôžte mi!" vykríkla Kitty. Niekoľko susedov počulo jej plač, ale iba niekoľkí rozpoznali, že ide volanie o pomoc. Napokon Robert Mozer, jeden zo susedov, zakričal na útočníka, aby nechal dievča na pokoji. Moseley ušiel a Kitty sa vážne zranená vydala k zadnému vchodu do budovy.
