Krzysztof Strzałka je veľvyslanec Poľskej republiky v SR
K napísaniu tohto textu ma inšpirovali dva články z utorkového vydania (12. októbra 2021) denníka SME (Stacha a Przybylského) o rozhodnutí poľského ústavného súdu o prednosti poľskej ústavy pred niektorými zákonmi EÚ, ktoré udalosti prezentovali jednostranne a podľa mňa nepresne.
Zdá sa mi, že sa autori buď neoboznámili s textom rozhodnutia, alebo sa vedome hlásia k jednostrannému výkladu dokumentu.

Predovšetkým treba poznamenať, že poľský ústavný súd pri vydávaní rozhodnutia v predmetnej veci 7. októbra 2021 tak urobil už po tretí raz (predchádzajúce rozhodnutia z rokov 2005 a 2010) a potvrdil, že nadradenosť ústavného práva nad inými zdrojmi práva vyplýva priamo zo záväznej ústavy Poľskej republiky z roku 1997.
Z tohto rozhodnutia vyplýva jasne, že Poľsko rešpektuje platné normy práva EÚ v rozsahu, v akom boli stanovené v oblastiach, ktoré Poľsko priamo a zreteľne deklarovalo v platných zmluvách s EÚ. Jasné a zrozumiteľné rozdelenie právomocí je totiž základom suverenity členských štátov a dobrého fungovania Európskej únie.
Rozhodnutie ústavného súdu zo 7. októbra 2021 však naznačuje, že niektoré ustanovenia zmlúv EÚ nie sú v súlade s ustanoveniami poľskej ústavy, pokiaľ sú interpretované široko a prekračujú kompetencie, ktoré sú výslovne uvedené v zmluvách EÚ.
Je to záväzný výklad pre poľské súdnictvo a verejné inštitúcie.

Rozhodnutie vydané ústavným tribunálom sa nedotýka žiadnych oblastí, v ktorých má Európska únia právomoci priamo a doslovne prenesené v zmluvách EÚ. Poľsko rešpektuje všetky tieto ustanovenia a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré z nich vyplývajú.
Preto absolútne nemožno hovoriť, že by ústavný súd spochybňoval platnosť práva EÚ v Poľsku. O to viac je neopodstatnené tvrdenie, že toto rozhodnutie vedie k odchodu Poľska z EÚ.