Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Ak pôsobíte v politike, a ja som v nej pôsobil s prestávkami takmer štvrťstoročie, musíte si zvyknúť na všeličo.
Jedným z častých trikov vašich ideových a politických oponentov je vložiť vám do úst niečo, čo ste nepovedali, a potom to argumentačne rozbiť so snahou urobiť z vás v lepšom prípade človeka, ktorý sa mýli, v tom horšom dokonca hlupáka, asociála či bezcitného, alebo politika sledujúceho svoje záujmy.
Trik bol účinný najmä vtedy, ak bol tento váš údajný výrok citovaný bez vašej účasti (napríklad v televíznej debate), takže ste nemali ani teoretickú šancu sa voči jeho nepravdivosti ohradiť.
Stalo sa mi to veľakrát a zaujímavé bolo, že čím viac sa na toho-ktorého politika práve vyššie uvedené nepekné charakteristiky hodili, tým častejšie tento trik veľmi zákerne používal na diskreditáciu a oslabenie svojich oponentov.
Asi preto neprekvapí, že vo svojom arzenáli ho mal najmä Mečiar a jeho HZDS a priam do dokonalosti túto metódu doviedol Fico a jeho prisluhovači.
Mikloš varuje pred silovými riešeniami. Prečo nemá pravdu Čítajte Nie som čitateľ, som spisovateľ
Z politiky som už dávnejšie odišiel, o to viac ma preto prekvapilo, keď som si v SME prečítal článok Tomáša Valáška z 11. októbra s názvom Mikloš varuje pred silovými riešeniami. Prečo nemá pravdu.
Pôvodne som ani nechcel reagovať, ale keď 13. októbra komentár Petra Schutza s názvom Vývoj v PS je stokrát menšia hrozba a podtitulom Ak Mikloš ozaj šípi ohrozenie liberálneho vývoja od slovenských progresívcov, tak žije v omyle, uvedomil som si, že téma už žije vlastným životom a reagovať treba.
