Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Prezident je chorý. A či ho už niekto má rád, alebo nie, zaslúži si súcit. Nie ako hlava štátu, ale ako vážne chorý človek.
To však nemení nič na tom, že vôľa prezidenta už – možno dočasne, ktovie – nie je tou, ktorou by sme sa mali riadiť. Môže ju ovplyvňovať bolesť, depresia, lieky, ale aj informácie, ktoré k nemu necháva preniknúť jeho okolie, manipulatívne z kontextu vytrhnuté správy s cieľom udržať ho vo funkcii bez toho, že by to Miloš Zeman teraz sám chcel. Má iné starosti.
Z Ruska mám skvelú prípravu, a preto som vybavená o niečo väčšou trpezlivosťou ako moji kolegovia, ktorí majú pocit, že politici sú tu pre ľudí, nie naopak.
Preto ma nešokovalo, keď hradný kancelár Vratislav Mynář takmer týždeň – kým ho odhalili – tajil, že prezident už nie je schopný vykonávať svoju funkciu, a on ju obetavo vykonáva zaňho.
Hovorca Pražského hradu Jiří Ovčáček sa za prezidenta modlí a zverejňuje na sociálnych sieťach žalmy. O novinároch hovorí ako o krysách a hydrách, pasúcich po cudzom nešťastí.
Toto ste nepočuli ani z úst kremeľských úradníkov v čase, keď som 90. roky trávila blízko Červeného námestia.
Klobása aj latinské citáty. Ako Hrad zahmlieva, čo je so Zemanom Čítajte Všetci prezidentovi muži
Boli to roky Borisa Jeľcina. Aj on sa v jednej chvíli ocitol v podobnej situácii ako teraz Miloš Zeman. S niekoľkými rozdielmi.
Postavenie Jeľcina sa Zemanovmu podobalo predovšetkým tým, že od neho závisela skupina ľudí, ktorí by jeho odchodom z úradu prišli o všetko – zdroj príjmov, výsadné postavenie, možnosť intrigovať z najvyšších pozícií, ovplyvňovať nielen situáciu v Rusku, ale aj chod svetových dejín.
V Česku je pole pôsobnosti ľudí, ktorí vládnu, o niečo skromnejšie a na beh sveta majú páni ako Mynář, Nejedlý či Ovčáček, našťastie, pramalý vplyv.
Z Hradu sa však osobné blaho, politický vplyv a žiarivá budúcnosť zabezpečuje lepšie ako z podhradia. To vysvetľuje, prečo sa okolie prezidentov tak snaží, aby vážne chorí lídri neboli ponechaní v pokoji a starostlivosti lekárov, ale vedú im ruku pri podpise dôležitých listín, rozťahujú ústa do optimistického úsmevu a fotografiami človeka s prázdnym pohľadom, podobného skôr vypchatému medvedíkovi, dokazujú, že hlava štátu je takmer fit.
Jeľcin bol, podobne ako Zeman, mužom zemitým, so sklonom k nadmernému užívaniu alkoholu a nezdravých jedál. Ruský prezident si pochutnával na pirohoch so zemiakmi, ani bez mäsa dlho nevydržal. Šašlik či pelmene boli základom jeho jedálneho lístka.
