Autorka je lekárka a spisovateľka
Októbrové rána sú svieže, ak človeka nepreberie chlad alebo ranná káva, nájde sa spoľahlivo niečo iné. Cestou do práce narazím na kolegyne skláňajúce sa nad ženou na schodoch. Vedľa kľačí muž. Sú to Rómovia, zjavne doma kúria drevom a žena je tehotná.
Odpadla, ale už je pri vedomí, no na mužových rukách, ktorými sa snaží pridržať jej hlavu nad studeným schodom, je krv. Keď ju zbadá, ruky sa mu tak roztrasú, až vyzerá, že aj on skolabuje.
Išli na príjem. Na potrat. Cestou sa pohádali – on nechcel, aby šla. Doma majú ešte ďalšie štyri deti.
Ako sa príbeh skončil, neviem, lebo v ambulancii čakali iné. Ale o tých inokedy.
Ešteže si cez obed môžem prečítať upokojujúce správy o ďalšej ponúkanej pomoci poslankyne Záborskej tehotným ženám a nepodporenom návrhu poslankyne Marcinkovej o sprevádzajúcej osobe pri deťoch v nemocnici, ku ktorému vraj minister na schodoch povedal len toľko, že rezort má teraz oveľa väčšie problémy. (Tie nechcene tehotné to asi nebudú, hoci do ďalšieho čítania sa posunuli.)