Autor je teológ a spisovateľ
Theodor Roszak, americký teoretik kontrakultúry, napísal v 90. rokoch dnes už zabudnutý román Flicker. V diele sa miešajú vplyvy Kracauerovej teórie o vplyve nemeckého expresionizmu na nástup nacizmu, sektárska estetika hrôzy príznačná pre stredoveké manichejské texty veriace, že zlo je samostatnou entitou a autorova láska k filmu.
Kľúčovým motívom zložitého románu ostáva obsesívna túžba po očiste, spoločenskej, náboženskej, boj proti úpadku a návrat bližšie nepomenovanej ortodoxie, ktorá by dala zlu jeho pôvodne miesto.
Stopy Roszakovho teoretického románu, v ktorom rozvinul niektoré zo svojich tém kontrakultúry ako subverzívnej sily, ktorá dokázala poraziť autoritatívne režimy alebo im naopak slúžiť, nájdeme dnes aj v béčkovej sérii Purge, hororovom príbehu o očiste spoločnosti, ktorá sa vo svojom ostatnom pokračovaní mení na permanentnú očistu, čím sa približuje k niektorým spoločenským a ideologickým pulziam politického teroru.
Očista preto, ako každý zdanlivo dobrý a ušľachtilý úmysel môže veľmi ľahko, vďaka zápalu svojich stúpencov, skončiť ako teroristické podujatie, ktoré živí samo seba detailnou paranojou pri skúmaní spoločenskej hrozby.
V hitlerovskom Nemecku je najskôr nepriateľom imaginárny Žid, neskôr skutočný Žid, Heineho metafora. V komunistickom ZSSR sa boj o znárodnenie výrobných prostriedkov končí internáciou a popravou básnika Charmsa, nie za politický aktivizmus, ale za obrázky zvieratiek a prešmyčky.
Paranoidný charakter nikdy sa nekončiacej očisty opisuje až neobvykle úprimným spôsobom čínsky autor sci-fi Liou Cch-sin v úvodných kapitolách Problému troch telies, kde sa venuje kultúrnej revolúcii.
