SME
Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Kam vedie obsesívna túžba po očiste (píše Michal Havran)

Stále to niekto kazí, stále ostávajú nečistí aktéri, vnútorní nepriatelia, agenti vonkajšej korupcie.

Predseda hnutia OĽANO Igor Matovič počas protestného zhromaždenia hnutia OĽANO s názvom Korupcia zabíja! v súvislosti so zdravotníctvom, na ktorom symbolicky vystavili Pellegriniho vláde vysvedčenie pred Úradom vlády na Námestí slobody. Bratislava, 17. február 2020. (Zdroj: SITA)

Autor je teológ a spisovateľ

Theodor Roszak, americký teoretik kontrakultúry, napísal v 90. rokoch dnes už zabudnutý román Flicker. V diele sa miešajú vplyvy Kracauerovej teórie o vplyve nemeckého expresionizmu na nástup nacizmu, sektárska estetika hrôzy príznačná pre stredoveké manichejské texty veriace, že zlo je samostatnou entitou a autorova láska k filmu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kľúčovým motívom zložitého románu ostáva obsesívna túžba po očiste, spoločenskej, náboženskej, boj proti úpadku a návrat bližšie nepomenovanej ortodoxie, ktorá by dala zlu jeho pôvodne miesto.

Stopy Roszakovho teoretického románu, v ktorom rozvinul niektoré zo svojich tém kontrakultúry ako subverzívnej sily, ktorá dokázala poraziť autoritatívne režimy alebo im naopak slúžiť, nájdeme dnes aj v béčkovej sérii Purge, hororovom príbehu o očiste spoločnosti, ktorá sa vo svojom ostatnom pokračovaní mení na permanentnú očistu, čím sa približuje k niektorým spoločenským a ideologickým pulziam politického teroru.

Očista preto, ako každý zdanlivo dobrý a ušľachtilý úmysel môže veľmi ľahko, vďaka zápalu svojich stúpencov, skončiť ako teroristické podujatie, ktoré živí samo seba detailnou paranojou pri skúmaní spoločenskej hrozby.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V hitlerovskom Nemecku je najskôr nepriateľom imaginárny Žid, neskôr skutočný Žid, Heineho metafora. V komunistickom ZSSR sa boj o znárodnenie výrobných prostriedkov končí internáciou a popravou básnika Charmsa, nie za politický aktivizmus, ale za obrázky zvieratiek a prešmyčky.

Paranoidný charakter nikdy sa nekončiacej očisty opisuje až neobvykle úprimným spôsobom čínsky autor sci-fi Liou Cch-sin v úvodných kapitolách Problému troch telies, kde sa venuje kultúrnej revolúcii.

Premeniť spoločnosť na mytologickú záhradu

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Systémový znak slovenského parlamentarizmu je poslanecký asistent ako biely kôň.


5 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


7 h
Publicista Matúš Ritomský.

O neschopnosti vyrovnať sa s minulosťou nesvedčí ani tak príbeh Budaja ako snaha Fica uniesť nás do ruskej sféry vplyvu.


9 h
Peter Schutz

Hlavnou témou týchto volieb bude, či Slovensko zostane európskou demokraciou.


8 h
SkryťZatvoriť reklamu