Autor sa podieľal na správe AidWatch, je výkonným tajomníkom Platformy rozvojových organizácií – Ambrela
Ani akýsi budíček v podobe pandémie koronavírusu nenaštartoval potrebný dialóg o tom, ako by SR mohla byť solidárnejšia alebo pomáhať núdznym ľuďom vo svete efektívnejšie.
Pandémia covidu-19 bola najväčšou udalosťou nielen pre celosvetový systém rozvojovej spolupráce, ale aj pre ten slovenský. A napriek tomu to nebola iba samotná pandémia, ktorá ovplyvnila systém slovenskej rozvojovej spolupráce. Boli to aj politické rozhodnutia, ktoré spomalili, odložili alebo rovno zrušili viaceré naplánované systémové zmeny v roku 2020.
Hoci minister zahraničných vecí Ivan Korčok koncom septembra po návrate z Valného zhromaždenia OSN sám uviedol, "ako nám naše zaujatie domácimi témami berie schopnosť vnímať svet okolo nás", s reformami v oblasti Oficiálnej rozvojovej spolupráce – ODA SR - sa veľmi nepohlo.
Nemali by sme si zamieňať príčinu a následok. Jedna vec je kríza, druhá naša reakcia na ňu. Svet humanitárnej pomoci sa dynamicky vyvíja, počet ľudí v núdzi neustále rastie a krízy sú čoraz komplexnejšie. V kontraste k tomuto všetkému by bolo možné slovenskú oficiálnu zahraničnú pomoc charakterizovať ako málo solidárnu a rozdrobenú.
Ani pandémia nás nenaučila solidarite
V rámci vyššie spomínanej ODA SR Slovensko neprispelo na boj s covidom-19 "novými peniazmi", ale z existujúceho rozpočtu presmerovalo štyri milióny eur, ktoré budú chýbať inde.
