Pri zostavovaní neformálnych rebríčkov ministrov, ktorí vo svojich rezortoch presadili niečo z programového vyhlásenia, sa na čelné priečky zvyčajne dostávajú Mária Kolíková s Milanom Krajniakom, ktorí si pri budovaní ústavných pomníčkov pomohli paktom "správny súd za rodičovský bonus".
O čosi ďalej je Richard Sulík s relatívne málo viditeľnými regulačno-kilečkovskými zmenami, Jaroslav Naď s vojenskými nákupmi či Ivan Korčok, ktorý sa nemôže preukázať ničím hmatateľným, ale robí všetko, čo sa od neho očakáva.
No a potom je tu Ján Budaj a jeho rezort životného prostredia.
Vláda stiahla z rokovania reformu národných parkov Čítajte Keď odložíme bokom miestami až nedôstojnú servilitu k predsedovi OĽaNO, musíme uznať, že svoje úlohy si Budaj plní, jeho zákony a agenda prechádzajú a tak má ako jediný potenciál splniť väčšinu z toho, čo si napísal do programu.
Teda, platilo to až do chvíle, kým sa pri zásadnej reforme národných parkov neozval, kto iný, Boris Kollár.
