Autor je analytik Sekcie výskumu, vývoja a inovácií na Úrade vlády SR, text predstavuje súkromný názor autora.
Málo vecí je takých ironických, ako keď práve Róbert Chovanculiak z INESS napíše text o rozdiele medzi „výsledkami“ a „metódami“. Konkrétne preto, že jeho vyjadrenia sú dlhodobo v metodologickom praveku a už niekoľko rokov opakuje stále tie isté dogmatické frázy bez dátového podloženia či vyjadrenia kauzality.
Jeho ostatný text však ukazuje, prečo je dôležité, aby moderní ekonómovia dokázali dobre pracovať s kauzalitou a jej štatistickými vyjadreniami.
Nobelovku dali za metódu, nie za výsledok Čítajte Ajhľa, revolúcia kredibility
Áno, Nobelova cena za ekonómiu bola udelené aj, ako správne poznamenáva Chovanculiak, za metodologické prínosy.
No kým u Davida Carda komisia hovorí o udelení „za empirické príspevky do ekonómie práce“ (k čomu sa ešte vrátime), u Joshuu Angrista a Guida Imbensa, ktorým sa Chovanculiak už nevenuje, ide špecificky o „ich metodické príspevky k analýze kauzálnych vzťahov“ u prirodzených experimentov.
Ich práca prispela k tomu, čo sa označuje za „revolúciu kredibility“ – výrazný posun v posledných tridsiatich rokoch k empirickému dokazovaniu ekonomických teórií. V modernej akademickej ekonómii už nestačí niečo len tvrdiť na základe múdro znejúcich teórií a predpokladov z minulosti, ale treba na to mať štatistické podloženie s robustným vyjadrením kauzality.
