Bijú sa teraz v českom prezidentovi dve ambície? Na jednej strane akýsi pocit zodpovednosti za štát, ktorý aj on pomáhal v 90. rokoch vytvárať. Na druhej strane posledná šanca poriadne zasiahnuť do diania, ešte naposledy posunúť svojich spojencov alebo aspoň naštvať odporcov.
Bije sa ešte niečo v hlave prezidenta? Vie, čo sa deje? Vníma? Nevieme. A to nie je dobré.
Bez ohľadu na to, čo si o Milošovi Zemanovi myslíme, zanechal na súčasnom Česku veľkú pečať. V roku 1989 presvedčil aj laikov, že plánovaná ekonomika nefunguje, neskôr ukázal, že ľavica nemusí byť nutne komunistická a protizápadná. Ako premiér bol pri vstupe krajiny do NATO.

Je aj architektom opozičnej zmluvy, ktorou s Klausom rozdelili Česko, a potom rozdeľoval aj sám. Útočil na vegetariánov, abstinentov, novinárov, Pražanov...
So Zemanovou politikou sa dá vecne nesúhlasiť, no napriek tomu dnes cítiť akúsi pachuť. Je nedôstojné, keď sa na verejnosti rozoberá, či spoznáva okolie, či má prepitú pečeň, alebo tekutinu v žalúdku.