Milan Krajniak na margo pandemickej pomoci zvykol rečniť, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Zároveň platí aj iné múdro: dôveruj, ale preveruj. Pričom skĺbiť oboje býva náročné.
Minister nás neustále upomínal, že na úradoch sa pracuje v podmienkach ako za Františka Jozefa a pri každej možnej príležitosti rukybozkával úradníckemu stavu, ktorý žiadosti o pandemickú pomoc procesoval.
V spore medzi rýchlosťou a dôsledným preverením bola tu prítomná autorka na strane rýchlosti. A preto cíti istý morálny záväzok netopiť Krajniaka v kauze uniknutých miliónov z pandemickej pomoci. Čo však nijako ministra nezbavuje povinnosti o "prúsere" komunikovať.
Lebo vysvetľovanie nemá nič s priznaním chyby, ale so snahou udržať si dôveru. Partnerov - napríklad zo sociálneho výboru - a verejnosti. Vysvetľovanie ani nesupluje vyšetrovanie, to robí polícia.
Štát poslal milióny schránkovým firmám. Krajniak sa neukázal, koalícia slovami šetrí Čítajte Minister vyšiel pred kamery o deň neskôr, než bolo dobré, azda aspoň stanovisko sa predoslať dalo a za Krajniaka by tak nemusel hovoriť Kollár alebo Krištúfková. O to viac, že jeho stranícky šéf tvrdil v debate u Dibákovej, že o pezinskom úniku vedeli a novinári nič nemuseli investigovať.
Vážne? A dozvedeli by sme sa o tom aj bez investigatívcov?
