Autor je europoslanec za stranu Spolu/EPP
V posledných týždňoch na západnom Balkáne rastie napätie, ktoré nám ukazuje, aká nebezpečná budúcnosť nás v Európe čaká, ak rezignujeme na vstup tohto regiónu do EÚ.
Len pred pár týždňami spor o evidenčných číslach motorových vozidiel výrazne eskaloval vzťahy medzi Belehradom a Prištinou a posunul dialóg o normalizácii ich vzájomných vzťahov o zopár rokov dozadu.
Od minulého roku rastie spoločenské, náboženské a etnické napätie v Čiernej Hore. V Bosne a Hercegovine zase politici v Republike srbskej otvorene hovoria o snahe opustiť spoločný štát.
Tieto udalosti zatiaľ nepripomínajú tragickú situáciu po rozpade bývalej Juhoslávie začiatkom deväťdesiatych rokov. Stačí však jedna zápalka a na Balkáne môže opäť rýchlo vzplanúť horúci konflikt.
Keď tam nebudeme my, príde niekto iný
Krajiny západného Balkánu dnes drží v mierovom spolunažívaní do veľkej miery aj pozitívna vidina členstva v Európskej únii. Tá však v poslednom čase oslabla a je menej uchopiteľnou a dôveryhodnou.
Bolo by nebezpečné, ak by sa politickým lídrom západného Balkánu javilo členstvo v EÚ ako nereálne, pretože by pre nich bolo politicky čoraz príťažlivejšie hľadať aj iné než európske riešenia pre problémy vo vlastnom regióne.
Ak sa stratí európska perspektíva pre našich susedov, ako Európania prídeme o výrazný vplyv na mierovú a demokratickú budúcnosť tohto strategicky dôležitého regiónu. Nemôžeme si to dovoliť, veď západný Balkán je zo všetkých strán obkolesený členskými krajinami EÚ.
Musíme sa však mať na pozore, pretože ďalšie veľmoci už majú aspoň jednu geopolitickú nohu v balkánskych dverách - či sa rozprávame o Čiernej Hore, ktorá sa dostala do problémov kvôli čínskej pôžičke a ruským dezinformáciám, alebo o Bosne a Hercegovine, v ktorej čoraz viac počuť a vidieť vplyvné politické hlasy z Moskvy a z Ankary.
