Až nastane čas na bilancovanie života a diela Borisa Kollára, životopisci sa budú o mnohom prekárať, v jednej veci však bude panovať zhoda: mal vzrušujúci život.
Keby to bol film, pásli by sme sa očami na vedierkových bitkách na pieskovisku, prvých telesnostiach na prašiaku a naštartovaní dospeláckej kariéry až k ére štátnika.
Dalo by sa predpokladať, že takého človeka len tak čosi nevystraší, a sám Kollár rád priživuje predstavu, že trebárs zoči-voči koaličnej smrti nemihne brvou a mávne rukou. Eduard Heger preto prišiel s inovatívnou metódou, ako pohroziť koaličnému partnerovi: vytiahol naňho nástenku úspechov národného reformovania!
Táto nástenka sa oficiálne volá „reformný semafor“ a má ukazovať stav reformného snaženia, upriamiť pozornosť ministrov na stále neschválené úpravy a pripomínať, koľko stoviek miliónov eur nám kvôli tomu zadržiava Európska komisia.
Je to zaiste praktické, zámer ušľachtilý, akurát to nemôže fungovať.
