Ešte i keď Angelu Merkelovú zaiste tešila záplava kytíc, ktoré jej kolegovia lídri na rozlúčku venovali, na svoj posledný, stosiedmy európsky summit nebude spomínať v najlepšom. Talent na „vysedenie“ sporných tém jej totiž bol tentoraz pramálo platný.
Skutočnosť, že summit sa rozpustil bez rezultatívnej(šej) zhody, neveští svetlú budúcnosť najmä v otázke drahých energií. Tá vráža klin medzi klimatické ambície Únie a sociálnu ochranu nižších príjmových vrstiev, takže komuniké, aby „EK preskúmala fungovanie trhu s plynom a elektrinou, ako aj emisných povoleniek“, problém pociťovaný ako najakútnejší nerieši.
Kontroverzný návrh na emisiu (veľa) ďalších povoleniek, aby sa uvoľnil tlak na ceny, zablokovala skupina štátov (Holandsko, Škandinávia) hlásajúcich, že zdražovanie nie je dosť dobrý dôvod, aby sa zasahovalo do (údajne) fungujúceho trhu v situácii, keď povolenky nie sú hlavný, ale „iba“ vedľajší zdroj rastúcich cien.
Štátom najmä z „východnej EÚ“, ktoré sa obávajú sociálnych revolt, tak zostáva len sledovať odporučenie Komisie navrhujúcej adresnú podporu ohrozených skupín obyvateľstva. Prípadne ešte daňové úľavy, ktoré však niektoré štáty skúšajú v posledných týždňoch aj bez dobrozdania EK.
Autor si nie je istý, či prípadný synergický efekt covidovej krízy a neschopnosti platiť účty je až taký rozvratný pre chudobnejšie štáty, viacero lídrov však malo smrť v očiach.
