Darmo ministerka Kolíková nezľavuje z tvrdenia, že stále je to reforma. Štyri rušené súdy v treťom nástrele súdnej mapy namiesto dvadsiatich v prvej verzii (z 54 na 30) sú vcelku jasnou navigáciou, ako asi bude vyzerať kompromis medzi Kollárom a reformátormi aj v kauzách nemocníc, národných parkov, právneho štátu („Hegerova“ komisia), dôchodkov. A bohviečoho ešte, na čo všetko EÚ sľúbila dotácie. Ak teda na nejaký kompromis vôbec dôjde.
Kolíková vidí do vlastnej tvorby isteže hlbšie ako autor textu. Ak však hovorí, že (konštitučnú ideu reformy) roztrhanie korupčných sietí zabezpečí pridanie jedného sudcu na každú agendu (??), tak je zrejmé, že svoje dielo bráni už z najhlbšej defenzívy. Len aby z tej súdnej mapy zostalo aspoň torzo.
