Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Európska únia sa vraj posilňuje v krízach. Bolo to tak v rokoch 2009 – 20014, keď viaceré členské štáty čelili problémom so splácaním štátnych dlhov a kríze bankového sektora, ale aj v rokoch 2015-2016, keď Európa čelila veľkej migračnej vlne.
Z obidvoch krízových situácií skutočne vyšla posilnená.
V reakcii na finančnú krízu sa posilnila kontrola rozpočtových pravidiel a vytvorili sa robustné poistky garantujúce záchranu členských štátov pred bankrotom. V dôsledku migračnej krízy členské štáty začali chápať, že ochrana vonkajších hraníc Únie a azylová a migračná politika majú spoločný európsky rozmer a z toho vyplýva nielen potreba vzájomnej solidarity, ale aj koordinácie a spoločnej zodpovednosti.
Znamená to, že nadmerné zadlžovanie členských štátov sa stalo definitívne otázkou minulosti a ani kolaps režimov v štátoch, ako sú Afganistan alebo Sudán, nemôže viesť k opakovaniu humanitárnej krízy na hraniciach Grécka, Talianska či Španielska? To ani omylom.
Pravdepodobnosť zopakovania týchto typov kríz sa však podarilo znížiť a ak predsa nastanú, ich priebeh by mal byť pre Európu menej dramatický.
Merkelová nemôže povedať, že ju nevarovali
Dnes čelí Únia naraz dvom novým krízam. Skokový rast cien energií vyvoláva v obyvateľoch Únie obavy z nadchádzajúcej zimy, zatiaľ čo relativizácia európskych zmlúv a pravidiel zo strany Poľska podmýva samotné základy, na ktorých Únia stojí – a tým znižuje jej akcieschopnosť a oslabuje ju dovnútra aj navonok.
To, že ceny energií rastú, je fakt. Rovnako aj rast cien fosílnych palív.
