Autor je šéfredaktor Českého rozhlasu Plus
V Česku sa schyľuje k povolebnej výmene vlády a mohla by to byť udalosť stredoeurópskeho významu s výhodami pre Európsku úniu.
Mohla. Ale východiskové podmienky sú také ťažké, že sa nádej môže rýchlo premeniť na rozčarovanie a návrat populistickej opozície. Slovensko o tom vie svoje.
Keby sa vznikajúcej vláde Petra Fialu podarilo úspešne vystriedať Andreja Babiša, bolo by to povzbudenie pre spojenú maďarskú opozíciu, ktorá sa pokúsi vo voľbách v apríli 2022 poraziť Viktora Orbána.
A dobrý výkon českého protibabišovského frontu by inšpiroval aj poľskú opozíciu, aby sa dala dohromady pred voľbami 2023 a poslala Jaroslava Kaczynského do dôchodku.
Seriózna demokratická vláda v Česku by premenila postoje Visegrádu, ktorý pod Orbánovou taktovkou vystupuje v Európskej únii ako spolok tých, čo robia problémy. Čo iste nie je rola výhodná pre Slovensko – člena eurozóny a vždy záujemcu o účasť v jadre Únie.
A do tretice – nový antioligarchický a slušný český kabinet by bol dobrým spojencom demokratických síl na Slovensku.
Lenže najprv musí byť nová vláda v Prahe vymenovaná, potom musí úspešne vyriešiť mnoho aktuálnych hrozieb a zmeniť politickú kultúru. A vláda Eduarda Hegera musí okrem všetkých tých kríz ešte aj vrátiť občanom štát unesený zločinným spolkom Roberta Fica.
Nie je Fialovi ani Hegerovi čo závidieť.
Päťspolok na odstrel?
Nový český kabinet zostavuje pätica politických strán, ktoré vyhrali voľby v dvoch koalíciách – Spolu (ODS, TOP09 a ľudovci) a Piráti so Starostami a nezávislými. Víťazstvo to bolo tesné, pretože Spolu síce dostalo viac hlasov ako ANO (27,79 percenta oproti 27,12), ale po prepočte o jeden mandát menej (71, Babiš 72). Väčšina 108 poslancov však vyzerá spoľahlivo (snemovňa má 200 kresiel).
Česko nikdy nemalo vládu z piatich strán, štandardom boli tri, ale pri porovnaní budúcej zostavy Petra Fialu s vládou Igora Matoviča jasne vidieť, že projekt päťkoalície nie je neuskutočniteľný.
Premiérova strana ODS je na rozdiel od koalície Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, NOVA, Kresťanská únia a Zmena zdola štandardnou demokratickou stranou so známym programom aj poslancami.
Čo platí aj o TOP 09, ľudovcoch a Starostoch a nezávislých – a čo sa nedá povedať o klube Borisa Kollára, ale ani o novej strane Za ľudí, opustenej otcom zakladateľom Andrejom Kiskom.
Tiež Piráti sú vypočítateľná strana – vznikli v roku 2009 a v minulom volebnom období boli určite najpracovitejšou a najodbornejšou časťou opozície.
Obe opozičné koalície si tiež vyjasnili množstvo programových vecí práve pri predvolebnom spájaní. Petr Fiala sa ponímaním politiky podobá skôr Eduardovi Hegerovi ako Igorovi Matovičovi, len s tým podstatným rozdielom, že práve šéf ODS vyhral voľby, on je bezpochyby šéfom.
A navyše Česko nemá za sebou také temné obdobie, akým bol polomafiánsky štát budovaný dlhé roky Robertom Ficom (Babiš bol „len“ štyri roky ministrom financií a štyri roky premiérom) a aj nádeje a očakávania sú menšie, než boli po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, desaťtisícových demonštráciách a voľbách 2020 na Slovensku.
V tomto porovnaní teda nevyzerá nádej na úspech pre vládu Petra Fialu zle. Lenže ďalší zoznam úloh a predpokladov je taký dlhý a globálne okolnosti také nepriaznivé, že pokojne môže skončiť zle – práve ako Igor Matovič.
