Lízatkový medvedík vyhral titul zážitok dňa.
Som nikdy doteraz nevidela také „pokrčené“ tulipány, Karlovka je labák botanických experimentov.
Kvalitné budovateľské umenie v slovenskom zdravotníctve strikes again.
Už nikdy mi nepípne správa a v nej momentka – pohľadnica, aké Anca Dragu zvykla posielať vybranej skupine svojich kontaktov: záber stromu na prechádzke v Karlovej Vsi alebo „nemocničné umenie“ na chodbe niektorého zdravotníckeho zariadenia.
Tých druhých bolo v posledných mesiacoch viac ako obyčajne, ale vždy ich sprevádzal svojský humor, ktorým sa dokázala zaštítiť aj v ťažkom období a ktorý vo mne vyvolával mylný dojem, že nakoniec bude všetko dobré.
Okrem toho chodievali ešte zábery obrazovky jej počítača, keď chcela rýchlo zdieľať text, ktorý čítala, alebo záber z videa, ktoré práve sledovala.
Ani neviem, ako som sa dostala do jej úzkeho okruhu. Po pár obedoch v pivárni blízko našej redakcie mi začali chodiť maily a správy v pravidelných intervaloch. Časom som pochopila, že na každú z nich nečakala odpoveď.
Napriek tomu som na jej digitálne postrehy a komentáre často reagovala a rada som sa nechala vtiahnuť do výmeny názorov, obzvlášť oduševnenej pokiaľ išlo o jej témy – zdravotníctvo alebo život cudzincov na Slovensku.
(zdroj: ARCHÍV M.T.)Neprestať sa pýtať
Môj prvý text publikovaný na tomto mieste sa začínal otázkou, čo vlastne znamená byť novinárom na Slovensku. Pred mesiacom som písala o tom, čo vlastne znamená byť cudzincom žijúcim na Slovensku. Vtedy som ešte nevedela, že jedna z mála osôb, ktoré mali zažitú odpoveď na obe otázky, tu už onedlho nebude.
Anca Dragu väčšinu svojej novinárskej kariéry strávila v redakcii anglickej sekcie verejnoprávneho rozhlasového okruhu Radio Slovakia International. Na Slovensko prišla začiatkom roku 2000, „náhodou“, ako sama hovorila – v rámci projektu vzdelávania novinárov.
V rádiu začínala ekonomickými témami, ale, ako to už v malých redakciách býva, jej tematický záber bol široký a tak za 15 rokov v rozhlase pokrývala v podstate všetko od nemocníc po tenis.
Viac ako päť rokov prispievala do názorovej sekcie The Slovak Spectator. V spolupráci našich dvoch médií o Slovensku v angličtine videla veľký zmysel a ja stále dúfam, že niektoré jej nápady budeme vedieť potiahnuť ďalej, aj keď ona už pri tom nebude.
Neviem, či by Anca chcela, aby som v jej príbehu zdôrazňovala osud migrantky, cudzinky žijúcej na Slovensku. Určite by však nenamietala, aby som napísala jej príbeh novinárky. Žurnalistiku milovala, ako som ju viackrát počula povedať nahlas.
