Autor je generálny tajomník OSN
Svetoví lídri a líderky sa čoskoro podrobia skúške na Klimatickej konferencii OSN v Glasgowe známej aj pod názvom COP26. Ich činnosť — alebo aj nečinnosť — ukáže, ako vážne to myslia s riešením núdzovej situácie na našej planéte.
Varovné signály sa nedajú prehliadnuť: teploty na celom svete dosahujú nové maximá, biodiverzita nové minimá, pričom oceány sa otepľujú, okysľujú a dusia plastovým odpadom. Stúpajúce teploty spôsobia, že do konca storočia sa rozsiahle oblasti našej planéty stanú pre ľudstvo mŕtvymi zónami.
Najdôležitejšia konferencia desaťročia: Otázky a odpovede o COP26 Čítajte Uznávaný lekársky časopis The Lancet nedávno označil klimatické zmeny ako „určujúcu udalosť pre zdravie celého ľudstva“ v najbližších rokoch — ako krízu definovanú rozsiahlym hladom, respiračnými chorobami, smrteľnými katastrofami a epidémiami infekčných chorôb, ktoré by mohli byť ešte horšie ako covid-19.
Napriek tomu, že zvony bijú prudko na poplach, v najnovších správach vydaných OSN vidíme ďalšie dôkazy, že doterajšie opatrenia vlád jednoducho nezodpovedajú tomu, čo tak zúfalo potrebujeme.
Sú to dosiahnuteľné ciele
Nedávno oznámené nové opatrenia v oblasti klímy sú vítané a mimoriadne dôležité, no aj napriek tomu je náš svet na ceste ku katastrofálnemu zvýšeniu globálnej teploty o viac ako dva stupne Celzia.
Je to príliš ďaleko od cieľa 1,5 stupňa Celzia, na ktorom sa svet dohodol v rámci Parížskej dohody - cieľa, ktorý je podľa vedy jedinou udržateľnou cestou pre náš svet.
Tento cieľ je plne dosiahnuteľný. Pod podmienkou, že v tomto desaťročí znížime globálne emisie o 45 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2010. Pod podmienkou, že dosiahneme globálne čisté nulové emisie do roku 2050.
A tiež ak svetoví lídri a líderky prídu do Glasgowa s odvážnymi, ambicióznymi a overiteľnými cieľmi do roku 2030 a novými, konkrétnymi politikami na zvrátenie tejto katastrofy. Očakáva sa to najmä od lídrov a líderiek krajín G20.
Obdobie diplomatických zdvorilostí sa už totiž skončilo. Ak sa vlády — najmä vlády krajín G20 — nepostavia na čelo tohto úsilia, budeme na ceste k strašnému ľudskému utrpeniu.
Všetky krajiny si musia uvedomiť, že starý model rozvoja založený na spaľovaní uhlíka je rozsudkom smrti nielen pre ich ekonomiky, ale aj našu planétu.
Dekarbonizáciu potrebujeme okamžite, a to v každom odvetví a v každej krajine. Musíme presunúť dotácie z fosílnych palív do obnoviteľných zdrojov energie a zdaňovať znečistenie, nie ľudí. Musíme stanoviť cenu uhlíka a tieto financie nasmerovať späť do odolných infraštruktúr a pracovných miest.
Postupne potrebujeme vyradiť uhlie - do roku 2030 v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a do roku 2040 vo všetkých ostatných. Čoraz viac vlád sa zaväzuje, že prestanú financovať uhlie - a financie zo súkromných zdrojov musia urýchlene urobiť to isté.
Glasgow ukáže, ako vážne mysleli štáty klimatickú dohodu z Paríža Čítajte Kto by mal konať
Ľudia právom očakávajú, že sa ich vlády chopia vedenia. Za ochranu našej spoločnej budúcnosti však nesieme zodpovednosť my všetci. Podniky musia znižovať ohrozovanie klímy a plne a dôveryhodne prispôsobiť svoje operácie a finančné toky budúcnosti s nulovými čistými emisiami. Už žiadne výhovorky a žiadne zavádzanie.
Investori - verejní aj súkromní - musia urobiť to isté. Mali by sa pridať k lídrom, ako napríklad aliancia vlastníkov aktív s nulovými čistými emisiami a vlastný penzijný fond OSN, ktorý splnil svoje investičné ciele na rok 2021 v predstihu a nad rámec svojho cieľa, pričom tento rok dosiahol zníženie emisií o 32 percent.
Jednotlivci v každej spoločnosti sa musia lepšie a zodpovednejšie rozhodovať o tom, čo jedia, ako cestujú a čo kupujú. Potrebujeme, aby mladí ľudia a klimatickí aktivisti pokračovali v tom, čo robia: aby požadovali od svojich lídrov konkrétne kroky a žiadali od nich skladanie účtov.
Solidarita s rozvojovými krajinami
Na to, aby sme pomohli všetkým krajinám uskutočniť tento posun, potrebujeme celosvetovú solidaritu. Rozvojové krajiny zápasia s dlhovou krízou a krízou likvidity. Potrebujú podporu.
Verejné a multilaterálne rozvojové banky musia výrazne zvýšiť svoje klimatické portfóliá a zintenzívniť svoje úsilie o pomoc krajinám pri prechode na odolné ekonomiky s čistými nulovými emisiami. Rozvinuté krajiny musia urýchlene splniť svoj záväzok poskytnúť rozvojovým krajinám ročne aspoň sto miliárd dolárov na financovanie opatrení v oblasti klímy.
Donori a multilaterálne rozvojové banky musia vyčleniť aspoň polovicu svojich finančných prostriedkov určených na klímu na odolnosť a prispôsobenie sa zmene klímy.
Organizácia Spojených národov bola založená pred 76 rokmi s cieľom dosiahnuť konsenzus v boji proti najväčším hrozbám, ktorým ľudstvo čelí. Málokedy sme sa však stretli s krízou takýchto rozmerov - skutočnou existenčnou krízou, ktorá - ak ju nebudeme riešiť - ohrozuje nielen nás, ale aj budúce generácie.
Existuje len jedna cesta: budúcnosť s maximálnym rastom globálnej teploty o 1,5 stupňa je jedinou životaschopnou budúcnosťou pre ľudstvo.
Vedúci predstavitelia sa budú musieť v Glasgowe pustiť do práce, kým ešte nie je neskoro.
Autor: António Guterres
