Autor je štátny tajomník na MZVaEZ SR
Približne päť percent svetovej populácie dnes žije na miestach, ktoré v najbližších rokoch s veľkou pravdepodobnosťou zaplaví voda.
Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére dosiahli minulý rok rekordné hodnoty.
Pandémia covidu a spomalenie globálnej ekonomiky síce vyvolali dočasný pokles emisií, no nemali zásadný vplyv na ich koncentrácie ani na mieru ich rastu.
Úbytok ľadovcov sa medzitým ďalej zrýchľuje, čo o pár dekád ovplyvní životy stámiliónov ľudí na zemeguli. Obyvatelia Ázie vlani zažili najteplejší rok od začiatku meteorologických meraní a extrémy počasia si tam zároveň vyžiadali tisíce úmrtí, nehovoriac o nevyčísliteľných škodách na biotopoch či na infraštruktúre.
Udržateľný rozvoj je ohrozený, zatiaľ čo potravinová neistota, nedostatok pitnej vody, zdravotné riziká a zhoršovanie životného prostredia sú v dôsledku produkcie oxidu uhličitého, ktorý do atmosféry vypúšťa človek, na vzostupe.
Najdôležitejšia konferencia desaťročia: Otázky a odpovede o COP26 Čítajte Ďalší strašiak z Bruselu?
Tieto a mnohé ďalšie pripomienky zhoršujúcej sa klimatickej zmeny rezonujú medzinárodným spoločenstvom v čase, keď sa v škótskom Glasgowe koná Konferencia OSN o zmene klímy (COP26). Svetoví lídri, experti aj aktivisti sa stretávajú na summite, aby zhodnotili globálne záväzky v oblasti klímy a zvážili, ako lepšie zaistiť dosiahnuteľnosť cieľov Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
