Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu a profesor na Ústave manažmentu STU
Oceňujem záujem redaktora SME Petra Gettinga venovaný problematike násilia páchaného na ochranároch.
Jedným dychom je však treba povedať, že tento problém nie je úplne nový. Ak nerátame systémové násilie, o ktoré sa opieral prednovembrový režim, čo pocítili aj ochranári, aj novodobý fenomén násilia sa dlhé roky rodil a naberal na sile v prostredí celkového nezáujmu a ignorantstva kompetentných či dokonca za podpory niektorých z nich.
Extrémisti otočili o 180 stupňov. Huckajú ľudí proti ochranárom Čítajte Po lekároch a zdravotníkoch tak prichádzajú na rad ochrancovia prírody. Ide o hrozbu a nehoráznosť o to závažnejšiu, že sa týka pracovníkov profesií mimoriadne dôležitých pre našu súčasnosť aj budúcnosť.
Spomínaný problém, ktorý bol na našom vidieku latentne prítomný už dlhšie, sa naplno prejavil v súvislosti s avizovanou reformou národných parkov, ktorá je v súlade nielen s programovým vyhlásením vlády, s oficiálnou Envirostratégiou 2030 a najnovšie i s Plánom obnovy a odolnosti, ale aj s dikciou zákona o ochrane prírody a krajiny i s medzinárodnými štandardmi.
Napriek tomu sa niektoré sily, vrátane smutne známych extrémistov, ponáhľajú využiť spomínanú reformu ako zámienku, ktorou sa snažia zdôvodniť verbálne i fyzické útoky na ochranárov.
