Autor je novinár v slobodnom povolaní, žije v Londýne
Medzinárodné dohody sú vážna vec. Ich dojednanie si žiada veľa času a úsilia a stávajú sa súčasťou medzinárodného práva. Len veľmi zriedka sa stáva, aby politik povedal – len pár rokov po vyrokovaní dohody – že jeho krajina odjakživa cítila, že je „trochu provizórna a otvorená prehodnoteniu“.
Narýchlo to doklepli
Toto vyslovil lord David Frost, ktorého aj dva roky po brexite stále označujú za hlavného britského vyjednávača o brexite. (Preto, že sa stále snaží vyjednať ho nanovo.) V čase vzniku nazýval brexitovú dohodu „vynikajúcim kšeftom“ a premiér Boris Johnson ju vyzdvihoval ako „fantastický obchod”, ale to bolo pred voľbami 2019.
Teraz už buble nová kríza, lebo severoírska časť dohody sa drobí. Mohla by spustiť britskú obchodnú vojnu s Európskou úniou a prinavrátiť skutočnú vojnu do Severného Írska. No dohoda sa rozpadáva hlavne preto, že britská vláda pod vedením Konzervatívnej strany klamala, keď ju roku 2019 podpísala.
Boris Johnson bol vtedy vo funkcii nováčikom a zúfalo potreboval „brexit dokončiť“. Len tak mohol vo voľbách dúfať, že získa v parlamente väčšinu. Takže uzavrel s EÚ dohodu o postbrexitových obchodných vzťahoch, zvlášť ohľadom Severného Írska, ktorá ani zďaleka neobsahovala všetko, čo jeho vláda v skutočnosti chcela.
Dominic Cummings, Johnsonova pravá ruka až kým pred rokom neprehral vnútrostranícky boj o moc, minulý týždeň vysvetlil, prečo on s pár spojencami primali Johnsona podpísať dokument, ktorý nijakovsky nemienili uznávať.
